Trojica hráčov Leicesteru City Keith Gillespie, Frank Sinclair a Paul Dickov (zľava doprava) pri odchode z letiska v Alicante, keď strávili týždeň v španielskom väzení Sangonera v Murcii po obvinení zo sexuálneho zneužívania. Domov ich pustili len na kauciu. FOTO - ČTK/AP
Hrdosť i poníženie
"Väčšina slušných fanúšikov je zdesená a šokovaná," hovorí športový sociológ John Sugden z brightonskej univerzity. "Prežívajú s klubom všetko dobré i zlé, a tak, keď sa ich výčiny dostanú na titulné stránky denníkov, majú pocit, že sa ich to rovnako týka." Podľa Sugdena však existuje aj taká skupina prívržencov, pre ktorých je to akási pocta, keď sa stane čosi podobné. "Ak je niekto darebák, nazdávajú sa, že je správne ho oslavovať."
Ako naposledy troch hráčov Leicesteru City Paula Dickova, Franka Sinclaira a Keitha Gillespieho, ktorí strávili týždeň v španielskom väzení po obvinení zo sexuálneho napadnutia v luxusnom hoteli. Fanúšikov anglického klubu rozdelilo trio na dva tábory - časť ich chcela brániť, časť k nim cítila odpor, ak by sa preukázala ich vina.
Hriešnici aj v Leedsi
Tento prípad je len jedným z mnohých, ktorý sa stal v anglickom profesionálnom futbale. Násilia a nevhodného správania pribúda. V roku 2001 hráči Leedsu United Jonathan Woodgate a Lee Bowyer strávili na súde dlhé hodiny, keď v nočnom klube napadli jedného zo študentov. Bowyer sa z toho dostal bez ujmy, no Woodgata súd uznal vinným a musel si odrobiť 100 hodín verejných prác. Vlani polícia vyšetrovala udanie tínedžerky, že ju v londýnskom hoteli znásilnila skupina chlapov, medzi ktorými bol aj stredopoliar Leedsu Jody Morris. Súd jej nedal za pravdu.
Leicester tvrdí, že jeho hráči sú v poslednej kauze nevinní, no tréner City Micky Adams priznal, že v tréningovom kempe klubu v La Mange spomínané trio "nasávalo veľa až do skorého rána".
Menšie mesto, väčšia hanba
Bez ohľadu na výsledok si klub poriadne pošramotil reputáciu. Podľa profesora Alana Bairnera z univerzity v Loughborough o to väčšmi, keď ide o mesto, kde hrá najvyššiu súťaž len jeden klub. "Vtedy sú jeho hráči akýmsi poznávacím znamením. Týka sa to práve Leedsu či Leicesteru." Päťdesiatosemročný prispievateľ do miestnych novín v Leicesteri priznal, že sa hanbí, že žije v meste, ktorého futbalisti sú obvinení zo sexuálnych deliktov. "Spomínané trio uvrhlo do hanby fanúšikov a obyvateľov mesta, nielen samotný tím," píše v článku.
Fanúšik s hráčom ako rodina
Dave Boyle, hovorca fanklubu Leicesteru, tvrdí, že vzťah medzi prívržencami mužstva a jeho hráčmi je čosi ako manželské spolužitie. "Navzájom sa všetci považujeme za takmer príbuzných," hovorí. "Zúfalo dúfate, že to, čo sa o nich tvrdí, nie je pravda. Nikto nechce potom vyzerať ako blázon, keď zistí, že vynaložená námaha nestála zato. Že jej hráči neboli hodní." Väčšina hráčov zarába mnohonásobne viac ako ich fanúšikovia a tí pochopiteľne očakávajú, že za také peniaze si budú príkladne plniť klubové povinnosti.
Sú však aj opačne naladení chuligáni. Podľa vydavateľa fanzinu Manchestru United Andyho Mittena je pre tvrdé jadro klubu ľahšie stotožniť sa s hráčom, ktorý kráča od problému k problému. "Eric Cantona sa po kung-fu kope do jedného z fanúšikov, ktorému sa v zápase s Crystal Palace nepozdával jeho výkon a dával to nahlas najavo, dočkal veľa nezaslúženej pozornosti," hovorí Mitten. (reuters, rh)
