Latinskoamerické tanečnice počas minuloročných osláv Guelaguetza v Los Angeles. Tento sviatok prišiel do Spojených štátov s mexickými prisťahovalcami. FOTO - TASR/AFP
V 90. rokoch sa americký politológ Samuel Huntington preslávil knihou Konflikt civilizácií, v ktorej obhajoval tézu, že budúce medzinárodné konflikty sa nebudú odohrávať medzi ideologickými blokmi, ale medzi rôznymi civilizačnými okruhmi, najmä medzi svetmi Západu a islamu.
Novou knihou, ktorá vyjde onedlho, Huntington proti sebe zmobilizoval latinskoamerických intelektuálov. Bostonský profesor totiž píše, že hromadné prisťahovalectvo hispánskych obyvateľov ohrozuje národnú jednotu Spojených štátov. "V súčasnosti predstavuje trvalé prisťahovalectvo z Latinskej Ameriky, najmä z Mexika, najbezprostrednejšiu a najvážnejšiu výzvu na tradičnú identitu Ameriky," píše Huntington v knihe "Kto sme".
Na veľký rozruch postačil úryvok z marcového vydania odborného časopisu Foreign Policy. Huntington v ňom uviedol, že mexickí prisťahovalci sa pre svoj vysoký počet a neveľkú vzdialenosť od vlasti už nechcú integrovať do prevažne anglosaským živlom utváranej kultúry USA. Zo susednej krajiny sa vzápätí ozvali obvinenia z neopodstatnenej argumentácie a predpojatosti amerického vedca.
Mexický ekonóm Jesús Silva-Herzog Márquez označil Huntingtona v denníku Reforma za "Stephana Kinga severoamerickej politológie". Knihy sa vraj síce výborne predávajú, ale jeho téza pri vedeckom preskúmaní neobstojí. Seriózne štúdie údajne klišé o ľuďoch z Latinskej Ameriky neschopných sa integrovať dávno vyvrátili.
Argentínčan Andrés Oppenheimer z floridského denníka The Miami Herald Huntingtonove tvrdenie označil za "pseudoakademický xenofóbny blud". Prieskumy vraj dokázali, že medzi Latinskoameričanmi sa prejavuje trend k asimilácii a stále viac ich detí hovorí lepšie po anglicky než španielsky. Navyše dvojjazyčnosť nie je nevýhodou. "Kde je písané, že sú ľudia biologicky obmedzení na jeden jazyk?" pýta sa Oppenheimer.
"Severoamerická spoločnosť už teraz nie je prevažne angloprotestantskou spoločnosťou, aj keď nostalgia Huntingtona a mnohých ďalších to asi nerada akceptuje," napísal v Reforme bývalý mexický veľvyslanec pri OSN Adolfo Aguilar Zinser.
Aj prezident USA George Bush ide do predvolebnej kampane s heslami v angličtine aj španielčine. Podľa Huntingtona by sa však Spojené štáty mali dôkladne zamyslieť, či sa chcú stať dvojjazyčnou krajinou, akou je Kanada alebo Belgicko. "Premena na takú krajinu by nemusela nepochybne znamenať koniec sveta. Bol by však koniec Ameriky, ako sme ju poznali po stáročia. Američania by vývoj jednoducho nemali nechať bez povšimnutia, pokiaľ nie sú presvedčení, že tento nový národ by bol lepší," píše Huntington. (čtk)
