Európa posilňuje svoju bezpečnosť. Zvýšená ostraha je aj na železničnej stanici vo francúzskom Marseilles.
Po Madride Európa definitívne pochopila, že teror a teroristov má aj doma. Európski lídri vedia, že musia svojich občanov lepšie ochrániť. Hovoria o prísnejších bezpečnostných opatreniach, zaujímajú sa, ako sú zabezpečené železnice, stanice metra, a občanov presviedčajú, že sú v pohotovosti.
V piatok sa mimoriadne stretnú ministri spravodlivosti a vnútra členských krajín. Spoločne s nimi by mali rokovať aj bezpečnostní experti a zástupcovia spravodajských služieb. V Bruseli sa hovorí aj o špeciálnom koordinátorovi boja proti terorizmu.
Európa si uvedomuje, že má v boji s terorizmom rezervy. Technologické, právne, nedostatočná je koordinácia. Posledné útoky v Madride to potvrdili. Spravodajské služby hromžia na španielskeho odstupujúceho premiéra za to, že dlho odmietal "islamskú" stopu: skomplikovalo to vyšetrovanie a zvýšilo riziko.
Európania s dešpektom hľadeli na bezpečnostné opatrenia na letiskách či iných verejných miestach za oceánom, nechceli poskytovať informácie o cestujúcich, kritizovali problematické zadržiavanie ľudí podozrivých z terorizmu. Teraz sa zdá, že budú musieť robiť to isté čo Amerika alebo Izrael. Ani to však neznamená, že Európa bude úplne bezpečná.
Európa je rôznorodejšia ako Amerika. Jednotlivé krajiny majú vlastné právne poriadky: to sťažuje zatýkanie, vyšetrovanie, pátranie po podozrivých účtoch, ale aj výmenu informácií. Navyše, od mája sa rozšíri o desať nových členov. To je tiež podľa expertov nové bezpečnostné riziko.
Únia prijala prvú výraznejšiu protiteroristickú stratégiu po 11. septembri. Mnohé z jej ustanovení sa v niektorých krajinách nikdy nerealizovali, inde sa prijímali pomaly, často zlyhávala koordinácia. Ešte pred útokmi v Madride to napísal tím vedený najvyšším predstaviteľom únie pre bezpečnostnú a zahraničnú politiku Javierom Solanom.
Napríklad už od januára mal platiť jednotný európsky zatykač. Päť krajín: Nemecko, Rakúsko, Holandsko, Grécko a Taliansko, ho ešte stále nezaviedlo do svojich právnych poriadkov.
Iniciatívy na centralizáciu spravodajských služieb či dokonca na vznik akejsi európskej CIA už niekoľkokrát prešli v únii bez povšimnutia.
Teraz ich oprášili. Experti oslovení agentúrou Reuters sú však skeptickí. "Centrálna inštitúcia na zber spravodajských informácií síce prispeje k upokojeniu verejnosti, ale jej verejný charakter bude pre skutočnú spravodajskú prácu pekliatim," povedal agentúre nemenovaný dlhoročný izraelský spravodajský dôstojník.
