u planétu slnečnej sústavy.
Pomocou pozemských i vesmírnych ďalekohľadov sa totiž Michaelovi Brownovi a jeho kolegom podarilo pravdepodobne objaviť dlhé roky hľadanú desiatu planétu.
Kalifornskí výskumníci majú za sebou už niekoľko prevratných objavov v oblasti tzv. Kuiperovho pásu. Ide o priestor nachádzajúci sa za obežnou dráhou Neptúna, ktorý obsahuje pravdepodobne najstaršie pozostatky materiálu, z ktorého sa v priebehu miliárd rokov sformovala slnečná sústava. Astronómovia tu v posledných rokoch objavili viacero nových planétok, ktoré zaznamenali aj s pomocou Hubblovho vesmírneho teleskopu.
Od novembra minulého roku sledujú americkí astronómovia mimoriadne veľký vesmírny objekt, pôvodne pomenovaný 2003 WB16, ktorému dali teraz meno Sedna - podľa bohyne morí eskimáckej mytológie. Nachádza sa vo vzdialenosti asi 17 miliárd kilometrov od Slnka a od Zeme je momentálne vzdialený asi 13 miliárd kilometrov. Jeho priemer sa pohybuje medzi 1180 až 2360 kilometrov.
Podľa mnohých expertov ide o planétu. NASA, ktorá celý výskum financuje, sa zatiaľ prikláňa k označeniu nezvyčajný vesmírny objekt. Experti si zatiaľ nie sú istí, či planéta patrí do Kuiperovho pásu, v ktorom doteraz identifikovali okolo 400 telies rozličnej veľkosti.
Do výskumu potenciálnej desiatej planéty našej sústavy sa popri vesmírnych teleskopoch Hubble a Spitzer zapoja aj pozemné observatóriá vrátane tých, ktoré už na objavení Sedny spolupracovali: v kalifornskom Palomare a na Havajských ostrovoch.
Jednou z ich úloh bude aj potvrdenie či vyvrátenie domnienky, že Sedna má vlastný mesiac.
Hubbleov ďalekohľad spolu so zariadením observatória v Palomare pomohol v Kuiperovom páse kalifornským vedcom k mimoriadnemu objavu planétoidu, ktorý symbolicky pomenovali Quaoar - podľa mytologického boha stvorenia indiánskeho kmeňa Tongva. Jeho priemer 1280 km presahuje veľkosť mesiaca Pluta: Quaoar obehne Slnko raz za 288 rokov, a to nie na eliptickej, ale veľmi nepravidelnej obežnej dráhe. Preto ho experti nepovažujú za planétu. Predpokladom označenia samostatne nesvietiaceho vesmírneho objektu za planétu je totiž predovšetkým pravidelná eliptická obežná dráha okolo Slnka.
Michael Brown a Chad Trujilo z Kalifornského technologického inštitútu spolu so svojím kolegom z Yaleskej univerzity Davidom Rabinowitzom objavili vo februári tohto roku ďalší asteroid, pohybujúci sa za obežnou dráhou Pluta, 2004 DW, s priemerom okolo 1800 km. Zatiaľ sa však čaká na výsledky ďalších pozorovaní tohto telesa.
Autor: Jaroslav Rozsíval
