BRATISLAVA - Napriek tomu, že v krajinách západnej a najmä severnej Európy neustále pribúdajú nové zariadenia vyrábajúce elektrinu pomocou vetra, Slovensko stále svoj veterný potenciál využíva len minimálne. A to aj napriek tomu, že väčšinu energetických surovín musí dovážať.

Rozmach vďaka podpore štátu

Veternú energiu najviac využívajú prímorské a škandinávske štáty a v posledných rokov rapídne narástol aj záujem súkromných investorov.

Najväčší výrobcovia veternej energie Nemecko, Dánsko a Španielsko postavili najviac veterných elektrární vďaka podpornej schéme, ktorou štát dotoval túto oblasť. "Spočívala v presne stanovených výkupných cenách, za ktoré štát vykupoval takto vyrobenú energiu a pre výrobcov to bolo výhodné," vysvetľuje Roman Doubrava z Energetického centra Bratislava. "Tento mechanizmus sa veľmi osvedčil a vďaka nemu vyrástli veterné elektrárne ako huby po daždi," dodal.

Podobný systém zvýhodnených výkupných cien zaviedli minulý rok aj v susednom Česku. "Záujem o výstavbu veterných elektrární výrazne stúpol, dokonca sa rýchlo vykúpili všetky vhodné lokality," hovorí Peter Štibraný z Asociácie pre veternú energiu.

U nás podobné mechanizmy nie sú. "Jediným zvýhodnením je, že takéto elektrárne majú zabezpečený odber. Osobitná výkupná cena však stanovená nie je," informovala Dagmar Hlavatá z ministerstva hospodárstva.

Podľa Štibraného by postačovala štátom garantovaná minimálna výkupná cena elektriny znížená oproti predajnej len o náklady na tranzit. S takouto garanciou by sa podľa odhadov Asociácie pre veternú energiu do roku 2015 mohlo využiť až 90 percent všetkých vhodných lokalít. "Pevná výkupná cena je aj zárukou pre banku, ktorá inak nie je ochotná poskytnúť investorovi úver na financovanie projektu," dodal.

Pomôcť môžu európske fondy

Istá nádej pre podporu aj veternej energie bude po vstupe Slovenska do únie. Otvorí sa totiž možnosť čerpania podpory zo štrukturálnych fondov. Podľa Štibraného to však nie je dostatočné, pretože by to pokrylo náklady len na polovicu.

Pri stúpajúcej cene energie je však veterná turbína zaujímavá pre toho, kto elektrinu súčasne aj spotrebováva. "Pri súčasných výkupných cenách elektriny je návratnosť viac ako 10 rokov," odhaduje Štibraný.

Hoci výkupná cena elektriny je určujúci faktor, ktorý rozvoj veternej energie brzdí, tradičné zdroje jej stále konkurujú aj v iných oblastiach. Napríklad, aby sa dosiahol výkon vodnej elektrárne v Gabčíkove, musela sa postaviť veterná farma s 720 až 1200 veternými turbínami. Tá si však okrem vhodnej lokality vyžaduje aj pomerne veľkú plochu.

"Problémom Slovenska je, že najveternejšie lokality ležia v horských oblastiach, ktoré spadajú pod ochranu do prírodných rezervácií a parkov, čo sťažuje ich využiteľnosť," myslí si Štibraný.

Veterný potenciál Slovenska je však podľa neho dostačujúci. "Všeobecne má zmysel veternú energiu využívať pri rýchlosti vetra päť metrov za sekundu, čo spĺňame."

Koľko veterných turbín nahradí elektráreň?

* najčastejšie používané veterné turbíny majú výkon od 600 kW až po 1 MW

Veterné elektrárne u nás

Cerová

Prvý veterný park na Slovensku bol v auguste minulého roku postavený aj vďaka európskym peniazom. Z fondu PHARE naň bolo vyčlenených 1,8 milióna eur. "Celkové náklady na elektráreň boli 125 miliónov korún," povedal starosta Cerovej Vladimír Jánoš. Veternú elektráreň vyrobenú v Dánsku prevádzkuje obec. Jej celkový výkon je 2,6 MW.

Skalité

Po Cerovej druhý veterný park bol dokončený koncom minulého roka. Štyri turbíny ročne vyrobia asi 3200 MWh elektrickej energie, ktorá sa dodáva do verejnej rozvodnej siete v obci Skalité a pokryje spotrebu elektriny 1200 tamojších domácností.

Autor: TEREZA COPLÁKOVÁ