Peter Šalling si pred niekoľkými rokmi kúpil pozemok v Bratislave. Chcel si na ňom postaviť rodinný dom. Vedel, že v územnom pláne sa počítalo s tým, že cez pozemok povedie spojovacia cesta medzi dvoma ulicami, plán však platil už asi 30 rokov a mesto cestu nebudovalo.
Keď už dom stál, miestny úrad sa postupne dvakrát pokúsil časť pozemku vyvlastniť. O kúsok ďalej pritom už dlhšie stojí iná prepojovacia cesta. "Požiadavka na vyvlastnenie je neprimeraná. Cieľ, ktorý chceli dosiahnuť, je už vlastne dosiahnutý. Prepojenie je síce menej komfortné a o 40 metrov dlhšie, ale už existuje a vyvlastňovať sa môže len v nevyhnutnom prípade," hovorí Šalling.
Ani jeden pokus úradu nebol úspešný. "Ešte predtým, ako začali vyvlastňovať, poslali mi smiešny návrh zmluvy s cenou 1500 korún za štvorcový meter," spomína Šalling. Ak by s cenou nesúhlasil, úrad ho chcel vyvlastniť. Prvý návrh pritom údajne vôbec neobsahoval znalecký posudok. V druhom už bola vyššia aj ponúkaná cena - 6500 korún za štvorcový meter.
Šalling sa však približne tretiny svojho pozemku, koľko by podľa neho ubrala šesť metrov široká cesta, nechcel vzdať. Po čase miestny úrad súhlasil s menej radikálnym riešením a cesta mala byť široká iba tri metre.
Až dodnes sa majiteľovi pozemku darí udržať svoj majetok pohromade. Nemusel pritom ísť ani na súd. "K súdu vôbec nedošlo, pretože sme dokázali, čo všetko nevydokladovali a kde pochybili a krajský úrad to musel zamietnuť," hovorí. (rp)
