
FOTO – REUTERS
Pochádzame z krajiny, ktorá nemá ani poriadne zimné strediská, ani nevyrába lyže. Lyžovanie má v Chorvátsku veľmi ďaleko od takých prestížnych športov, akými sú basketbal či volejbal s obrovskými halami a dobre platenými ruskými trénermi. Aj tak sme to však s Janicou dokázali. Neuchlácholí ma, ak slalomárska konkurencia tvrdí, že som kúzelník. Za všetky naše triumfy vďačíme silnej vôli.“

FOTO – REUTERS
Ante Kostelič, otec a tréner slalomárskej hviezdy Janice
Keď po piatom suverénnom víťazstve Chorvátky Janice Kosteličovej v piatom slalome tohtoročnej sezóny Svetového pohára zjazdárok v rakúskom Semmeringu začali novinári spomínať dve triumfálne zimy Švajčiarky Vreni Schneiderovej na konci 80. rokov, 19-ročná Záhrebčanka Kosteličová zareagovala: „Nechajme túto tému zatiaľ radšej tak. Vreni určite nesiaham ani po členky, veď som iba na začiatku kariéry. Je však pre mňa obrovskou cťou, ak ma k tejto výnimočnej lyžiarke prirovnávajú.“
Janica akoby tušila, že práve na najdôležitejších pretekoch – na svetovom šampionáte v St. Antone – podľahne silnému psychickému tlaku a opatrné jazdy jej nevystačia na viac ako na piate miesto. Vtedy už mala poltucet víťazstiev na slalomových tratiach Svetového pohára za sebou a na vyrovnanie rekordu nepretržitej série víťazstiev jej chýbali iba dva triumfy. Keďže v Ofterschwangu i v Garmisch-Partenkirchene uplynulú nedeľu na ňu nestačila ani čerstvá svetová šampiónka Švédka Anja Pärsonová, 59-ročný otec Ante Kostelič mohol s priateľmi a chorvátskym tímom otvárať šampanské. Jeho dcéra, ktorej pripol lyže po prvý raz ako trojročnej, začína písať novú kapitolu svetového zjazdového lyžovania. Rekord Schneiderovej padol – a na obzore je deviaty slalom sezóny Svetového pohára.

FOTO – REUTERS
Pracovať, pracovať a ešte raz pracovať
„Budeme spať iba v spacákoch. Musíte to vydržať. Oheň nesmieme v žiadnom prípade zakladať, pretože by nás mohli objaviť a zatknúť policajti.“
Ante Kostelič počas prvých výjazdov so svojím synom a dcérou na rakúske ľadovce
Studené spacáky sú dnes už minulosťou. Aj Janicine nekonečné výstupy na vrchol svahu počas tréningov, len aby sa im predčasne nerozkotúľali peniaze. Dnes za takúto obeť zbierajú ovocie. Ale za cenu neskutočného drilu.
Zahraniční tréneri krútia hlavami: „To, čo Janica podstupuje, je až neľudská drina. V tréningoch si nakladá na seba toho toľko, že žiadna iná lyžiarka zo súčasnej špičky by to nezvládla.“
Stručne: 220 dní v roku na snehu s priemernou dennou dávkou 1800 slalomových bránok. Nie div, že aj veľký obdivovateľ a krajan Kosteličovej, tenista Goran Ivaniševič, zalomil rukami: „Šokovalo ma, keď som mal možnosť na vlastné oči vidieť, ako Kosteličovci tvrdo pracujú.“
Ale pre Janicu je to prirodzené, ba dokonca lyžiarsky tréning prirovnáva k príprave akrobata v cirkuse. „Budem dobrá iba vtedy, ak budem pracovať, pracovať a ešte raz pracovať. Slalom, to je čosi ako násobilka. Ak v ňom chcem byť nedostihnuteľná, musím ho ovládať aspoň tak perfektne ako malú násobilku.“
Drina sa Janici vyplatila. Pred 28 mesiacmi vstúpila do súťaží Svetového pohára. Dievča odchované na rybích konzervách a zvyknuté na studené rána v spacáku má dnes výnosnú zmluvu s lyžiarskou firmou Salomon a v tohtoročnej zime zarába z lyžiarov na prémiách z pretekov viac iba Rakúšan Hermann Maier. Kosteličovej víťazné bonusy sa blížia k trom miliónom šilingov.
Otec Ante, ktorý bol kedysi výborným hádzanárom a neskôr aj trénerom, si mädlí dlane: „Víťazíme. A ten, kto víťazí, berie aj peniaze. Nie síce takú hŕbu ako napríklad v tenise, ale je to dosť na to, aby sme boli konečne sebestační.“
A tak až okolo Kosteličovcov začína Chorvátsku vznikať systém zjazdového lyžovania.
Téma Kosteličová
„Je neobyčajne cieľavedomá aj vďaka svojej tvrdohlavosti. Ide za svojím cieľom nekompromisne, pritom vždy spraví iba to, čo si sama zaumieni. Naozaj si nespomínam, koho by viac akceptovala či poslúchala.“
Česká zjazdárka Eva Kurfüstrová
Janicina kariéra sa začala sľubne na olympiáde v Nagane 1998, kde bola vo svojich šestnástich rokoch najmladšou účastníčkou. Keďže otec – tréner bol skôr vyznavačom všestrannosti, Janica si svoj krst na najvýznamnejšom športovom sviatku odkrútila hneď vo všetkých piatich disciplínach a získala ôsme miesto v kombinácii.
Lenže nasledujúcu zimu sa stalo čosi, čo mohlo načisto prevrátiť jej lyžiarsky osud.
V novembri sa stihla ešte blysnúť v úvode nového ročníka Svetového pohára v Park City, keď sa s vysokým štartovým číslom 53 doslova katapultovala na bronzový stupeň víťazov. Televízne spoločnosti sa pretekali vo vyrozprávaní dovtedy stručného, ale zaujímavého príbehu dievčiny z krajiny bez lyžiarskej tradície, kým urastená a lyžiarsky výborne fyzicky disponovaná Janica (v súčasnosti meria 174 cm a váži 76 kg) postupovala stále vyššie a vyššie.
V januári 1999 vyhrala v St. Antone svoj prvý slalom Svetového pohára a „téma Kosteličová“ zaujala dôstojný priestor v médiách najprestížnejších alpských krajín. Prirodzene, najčastejšie zaznieval oslavujúci tón, tu i tam sa však ozvali aj varovné hlasy, upozorňujúce na mimoriadnu fyzickú i psychickú tréningovú záťaž veľkého talentu.
A potom prišiel osudný 16. december 1999 a tréning zjazdárok v St. Moritzi. Kosteličová bola na trati práve tridsať sekúnd, keď v plnej rýchlosti stratila pojem o zemi, nebi i o čase. Po skoku a dopade sa jej telo vymrštilo do vzduchu a zastavila ho až ochranná sieť pri trati. Nasledovali nosidlá, vrtuľník, nemocnica. Operácia trvala šesť hodín. A ďalší, nemenej náročný boj Janice s depresiou viac ako mesiac. Po šiestich pretrhnutiach kolenných väzív a obidvoch roztrieštených meniskov ju však lekári pod vedením operujúceho profesora Dr. Wernera Müllera dali dohromady natoľko, že už v máji naplno trénovala na ľadovci v Hintertuxe.
Národná hrdinka
„Na zjazdárskych svahoch i v spleti slalomových bránok som toho už videl veľmi veľa, ale s istotou môžem tvrdiť iba jedno: ani jedna lyžiarka nebola vo veku, v akom je Janica, lepšia, technicky dokonalejšia a psychicky odolnejšia. Som presvedčený, že sa dočká slávnej kariéry.“
Tone Vogrinec, dlhoročný tréner bývalého tímu Juhoslávie, dnes šéftréner slovinských zjazdárov
Dnes je Janica v očiach svojich krajanov národnou hrdinkou. Keď sa v januári tohto roku mal konať slalom v slovinskom Maribore, túžili vidieť trojnásobnú najlepšiu športovkyňu roka krajiny na vlastné oči tisícky Chorvátov. Zo Záhrebu mierili zvláštne vlaky s dvadsiatimi vagónmi, jedna cestovná kancelária vypravila dokonca osemnásť mimoriadnych autobusov. V Maribore nechýbal chorvátsky prezident Mesič a ďalšie známe osobnosti, ale ani do pol pása vyzlečení fanúšikovia futbalového Dinama Záhreb. Mariborské vrtochy počasia však zapríčinili, že takmer 20-tisíc chorvátskych priaznivcov triumf svojho miláčika s vrkočom nevidelo. Organizátori museli totiž slalom pre vysoké teploty zrušiť. A tak Janica predviedla rozjarenému davu na bielych jazykoch aspoň zopár tréningových jázd.
Janica idoly nepotrebuje
„Ak Janica včas nepochopí, že život má aj iné krásy než iba lyžovanie, svahy, cestovanie, slávu a zároveň i dril, môže sa jej to raz stať osudným, ľudsky či športovo až vražedným.“
Švédska zjazdárska hviezda Pernilla Wibergová
Bola to práve Wibergová, ktorú zrejme príjemný zjav priviedol k tomu, aby sa venovala aj čomusi inému ako slalomu. Pernilla úspešne naspievala cédečko, ktoré sa stalo v Škandinávii doslova hitom.
Myslí aj Kosteličová na niečo iné ako na lyže?
„Prirodzene, že vo svojom veku mám aj iné záľuby, koníčky, príjemných ľudí vôkol seba, ktorí ma dokážu nielen rozptýliť, ale aj motivovať k iným činnostiam ako iba k lyžovaniu. To síce zostáva naďalej pre mňa prvoradým, myslím však aj na svoju budúcnosť. Potrebujem si dokončiť gymnázium. A keďže súčasné lyžovanie je mimoriadne náročný šport, predpokladám, že dlhšie ako do 28 rokov nebudem súťažiť. Potom by som si rada založila rodinu, mala deti.“
To sú Janicine plány v devätnástich. Zatiaľ prezradila o sebe aj to, že zbiera obrúsky, že za svoj najväčší koníček považuje sám život a nemá pocit, že potrebuje nejaký idol. Zo športovcov obľubuje excentrického basketbalistu NBA Dennisa Rodmana. Okrem lyžiarskej prípravy venuje veľa času najmä obľúbeným doplnkovým športom – parašutizmu, hádzanej, basketbalu, horskej cyklistike a kolieskovým korčuliam. Z miest, ktoré navštívila, sa jej najviac zapáčil New York, avšak najlepšie sa cíti doma v Záhrebe. So svojimi najbližšími a so svojimi psími miláčikmi – Bukom a Spottym.
Aj taká je jednička tohtoročných svahov Svetového pohára. Jednoducho, ako hovoria jej chorvátski priaznivci: Janica je najbolja!

JANA FRANKOVÁ