Kleopatra si zasadla na trón slovenskej muzikálovej scény

Produkčný dom Forza a Divadlo Nová scéna Bratislava * Kleopatra * Producent: Ján Kováčik * Námet, scenár, libreto: Zdeněk Borovec, Lucie Stropnická, Lou Fanánek Hagen * Hudba: Michal David * Hrajú: Katarína Hasprová, Ilona Csáková, Monika Absolonová a ďa

Monika Absolonová.

FOTO - TASR

Už Shakespeare, po ňom Shaw a mnohí ďalší pochopili, že príbeh poslednej faraónky je témou výdatnou ako Níl. Kleopatra mala napriek mužským rysom šarm za sto žien, okolo seba najvplyvnejších mužov tej doby a navyše vraj vedela aj spievať. To sa do muzikálu hodí.

Kleopatra, ktorú s dvojročným odstupom od jej svetovej premiéry v Prahe predstavili cez víkend slovenskému divákovi, je virtuálnou dovolenkou. Na sedadle divadelného trenažéru sa odovzdáme ničnerobeniu, sledujúc farebné kaleidoskopické obrázky na pozadí exotických filmových dokrútok režiséra Filipa Renča. Absolútne strednoprúdová, ale dostatočne nosná hudba hitmakera Michala Davida preteká cez nás ako Níl, berúc so sebou akýkoľvek pokus o myšlienku. Hlavný šláger už medzičasom zľudovel, takže diváci nemajú pochybnosti, kto je kráľovnou. Treba oceniť suverénnosť speváckych výkonov, ktorá nie je v našich muzikálových končinách až takou samozrejmosťou.

Komentujúce božské páry, v tomto prípade zmiešaná komická dvojhra Isis a Jupiter - sú už takmer povinnou výbavou každého historizujúceho dramatického diela. Napokon, ako inak by sme sa dozvedeli, čo sa vlastne na javisku deje.

Scéna Mareka Hollého rieši v zásade dve prostredia Rím a Egypt. Niektoré jej prvky mohli vyzerať aj menej kašírovane, treba však oceniť rýchlosť a funkčnosť prestavieb. Kostýmy ďalšieho Slováka v tíme Jána Kocmana zodpovedajú verejnému očakávaniu. Inscenácia ako celok nekreslí nijaké divadelné hieroglyfy. Mizanscény nezostanú v pamäti tak ako niektoré scény slávneho filmu s Liz Taylorovou, ale zasa ani nevzbudzujú nechcený úsmev. Všetko od hudby až po scénografiu mohlo byť určite artistnejšie a štylizovanejšie, ale takto sa to zasa bude viac páčiť.

Choreografia Šárky Ondrišovej sa miestami nechala vtipne inšpirovať egyptskými reliéfmi, ale pobadáme v nej už niektoré opakujúce sa prvky. Na tejto istej scéne už viackrát predtým sa vlnil veľmi podobný hadík osudu či stelesnenia zla s tvárami na oboch stranách hlavy. Inak, samovražedný košík s figami musel byť poriadne veľký, keď sa doň zmestila kobra. Ale nebuďme malicherní.

Muzikál sa musí zásadne končiť dobre, v záverečnom songu teda hlavnú úlohu preberá Níl, aby poodnášal všetok ten "pláč a žal". Niekto musí prežiť. To, či bola Kleopatra bojovníčkou za národné oslobodenie, alebo ženou posadnutou mocou a sexom, sa síce z dielka nedozvieme, ale to je absolútne jedno. V najbližšom období bude Kleopatra kráľovnou slovenskej muzikálovej scény.