Výstavná budapeštianska Sportarena slúži svetovým športovým i kultúrnym podujatiam. FOTO - TASR
Atletika s prívlastkami dvoch honorov - kráľovná športov i olympijský šport číslo jeden - je letný šport. Dlho sa konzervatívne viazala iba na hry olympiád. Prvé majstrovstvá sveta v tomto športe sa konali až v roku 1983.
Už od začiatku minulého storočia sa behalo, skákalo a sčasti i vrhalo aj pod strechou. Slávne newyorské Millrose Games vznikli v roku 1908, o šesť rokov sa presťahovali do chýrnej Madison Square Garden. Rátajú 97. ročníkov (ich následnosť neprerušili ani dve svetové vojny), pýšia sa 86 svetový rekordmi a štartom 117 olympijských víťazov.
Mítingov v halách, pre niektoré disciplíny stačia doslova i telocvične, pribúdalo. Prístrešie ponúka v zime prirodzené výhody predovšetkým pre skokanov, guliarov, šprintérov. Punc veľkých majstrovstiev začala zimná atletika dostávať v Európe. Od roku 1970 (premiéra bola vo Viedni) sa datujú majstrovstvá Európy. Svetový šampionát mal premiéru v Indianapolise 1989.
Atletika na otvorenom štadióne a pod strechou nie sú dve veci, veď ide o ten istý šport. O čosi iná je hierarchia dôležitosti. Stále platí poradie: olympiáda, majstrovstvá sveta, halový šampionát.
Pod strechou sa nedá robiť všetko
Na poslednom halovom svetovom šampionáte nedávno v Budapešti sa súťažilo v 28 disciplínach, na otvorenom v 47 disciplínach (v oboch prípadoch sme zarátali i štafety). Podmienky pod strechou sú pre skokanské disciplíny a šprinty (60 m a 60 m prek. v hale, 100 m, 100 m prek. žien, 110 m prek. mužov) v podstate totožné. A ani výkony sa až tak neodlišujú. V oboch žŕdkach sú dokonca halové svetové rekordy hodnotnejšie: Ukrajinec Bubka 614 vonku a 615 v hale, Ruska Isinbajevová 482 vonku a 486 v hale.
Iné je to v dlhších behoch. Na otvorenom štadióne je štyristometrový ovál s dvoma dlhými zákrutami, v hale dvojstovka síce tiež s dvoma, ale oveľa ostrejšie lomenými. Kým vonku sa dráhy podobajú ako vajce vajcu, pod strechou sú zákruty rôznych kriviek i dĺžok. Poznáme haly štvorprúdové i šesťprúdové. Všeobecne platí, že v hale sa na 200 a 400 metroch skôr uplatnenia nižší atléti, ktorí, prirodzene, s kratším krokom lepšie zvládajú odstredivú silu. Na dlhších tratiach zasa takticky vyspelí bežci.
Väčšina svetových atlétov si halovú sezónu naostro aspoň raz v živote vyskúšala. Pravidlu sa mierne vymykajú Američania.
Na MS pod strechou nikdy neštartoval legendárny Michael Johnson (päťnásobný olympijský víťaz a deväťnásobný majster sveta) ani Carl Lewis s deviatimi olympijskými prvenstvami a ôsmimi na MS. Obaja sú však svetovými rekordérmi z domácich podujatí. Šprint i diaľku pod strechou si prvý raz od dorasteneckých čias až nedávno vyskúšala trojnásobná šprintérska olympijská víťazka a päťnásobná majsterka sveta Marion Jonesová, ale na svetovom šampionáte ešte neštartovala.
svetové rekordy v porovnateľných disciplínach
OTVORENÝ ŠTADIÓN
MUŽI
200 m 19,32 Michael Johnson (USA) 1996 v Atlante
400 m 43,18 M. Johnson 1999 v Seville
800 m 1:41,11 Wilson Kipketer (Dánsko) 1999
1500 m 3:26,00 Hicham El Guerrouj (Maroko) 1998 v Ríme
3000 m 7:20,67 Daniel Komen (Keňa) 1996 v Rieti
výška 245 Javier Sotomayor (Kuba) 1993 v Salamanke
žrď 614 Sergej Bubka (Ukrajina) 1994 v Sestriere
diaľka 895 Mike Powell (USA) 1991 v Tokiu
trojskok 18,29 Jonathan Edwards (V. Británia) 1995 v Göteborgu
guľa 23,12 Randy Barnes (USA) 1990 vo Westwoode
4x400 m 2:54,20 USA 1998 v Uniondale
ŽENY
200 m 21,34 Florence Griffithová-Joynerová 1988 v Soule
400 m 47,60 Marita Kochová (NDR) 1985 v Canberre
800 m 1:53,28 Jarmila Kratochvílová (ČSSR) 1983 v Mníchove
1500 m 3:50,46 Čchu (Čína) 1993 v Pekingu
3000 m 8:06,11 Wang (Čína) 1993 v Peking
výška 209 Stefka Kostadinovová (Bulharsko) 1987 v Ríme
žrď 482 Jelena Isinbajevová (Rusko) 2003 v Gatesheade
diaľka 752 Galina Čisťaková (ZSSR) 1988 v Leningrade
trojskok 15,50 Inessa Kravecová (Ukrajina) 1995 v Göteborgu
guľa 22,63 Natalia Lisovská (ZSSR) 1987 v Moskve
4x400 m 3:15,17 ZSSR 1988 v Soule
HALA
MUŽI
200 m 19,92 Frank Fredericks (Namíbia) 1996 v Liévine
400 m 44,63 M. Johnson 1995 v Atlante
800 m 1:42,67 W. Kipketer 1997 v Paríži
1500 m 3:31,18 El Guerrouj 1997 v Stuttgarte
3000 m 7:24,90 Komen 1998 v Budpaešti
žrď 615 Bubka 1993 v Donecku
diaľka 879 Carl Lewis (USA) 1984 v New York
trojskok 17,83 Aliecer Urrutia (Kuba) 1997 v Sindelfingene
Christian Olsson (Švédsko) 2004 v Budapešti
guľa 22,66 Barnes 1989 v Los Angeles
4x400 m 3:02,38 USA 1999 v Maebaši
ŽENY
200 m 21,87 Merlene Otteyová (Jamajka) 1993 v Liévine
400 m 49,59 Kratochvílová 1982 v Miláne
800 m 1:55,82 Jolanda Čeplaková (Slovinsko) 2002 vo Viedni
1500 m 3:59,98 Regina Jacobsová (USA) 2003 v Bostone
3000 m 8:29,15 Berhane Adereová (Etiópia) 2002 v Stuttgarte
výška 207 Heike Henkelová (Nemecko) 1992 v Karlsruhe
žrď 486 Isinbajevová 2004 v Budapešti
diaľka 737 Drechslerová (NDR) 1988 vo Viedni
trojskok 15,36 Tatiana Lebedevová (Rusko) 2004 v Budapešti
guľa 22,50 Helena Fibingerová (ČSSR) 1977 v Jablonci
4x400 m 3:33,88 Rusko 2004 v Budapešti
Objekty s piatimi hviezdičkami
Halové atletické podujatia sa uskutočňujú vo viacerých typoch hál. Najbežnejšie už v supermoderných v multifunkčných objektoch, ktoré slúžia rovnakou mierou pre šport, kultúru i výstavy. Objektom s piatimi hvieztdičkami je napríklad budapeštianska Sportarena, kde sa pred týždňom skončil 10. svetový šampionát. Rovnako možno charakterizovať parížsku halu vo štvrti Bercy, hoci v nej má šport pred koncertmi jasnú prevahu. Torontský Sky Dome (HMS 1993) slúžil dokonca i pre bejzbol.
Iný charakter majú napríklad viedenská hala Ferryho Dusiku alebo valencijský krytý areál. V prvom prípade ide o kombináciu atletiky s cyklistickým velodrómom, v druhom o komplex, v ktorom je ústredná aréna tiež pre atletiku a cyklistiku, ale v komplexe i bazén a basketbalová hala.
Atléti si najviac pochvaľujú športoviská, kde strecha nad hlavou patrí kľúčovo im. Chýrna je hala v severofrancúzskom mestečku Liévin. O kvalite dráhy svedčí, že oba svetové rekordy na dvesto metrov, pri ktorom je možno zabezpečiť pri klopení iba ťažko vyrovnané podmienky pre všetkých, majú liévinský domicil. Otteyovej 21,87 s a Fredericksových 19,92 s by patrili k absolútnej špičke i na otvorenej dráhe. Podobný charakter má gentská, lisabonská i birminghamská hala. Vo všetkých už boli európske či svetové šampionáty.
Galéria slávnych obojživelníkov
(uvádzame len počet víťazstiev)
OH MS HMS
Javier Sotomayor (výška, Kuba) 2 2 4
Haile Gebrselassie (1500, 3000, 5000, 10 000, Etópia) 2 4 4
Sergej Bubka (žrď, ZSSR, SNŠ, Ukrajina) 1 6 4
Hicham El Guerrouj (1500, 3000, Maroko) 0 3 3
Allen Johnson (60 a 110 m prek., USA) 1 5 3
Colin Jackson (60 a 110 m prek., V. Británia) 0 2 1
Wilson Kipketer (800 m, Keňa, Dánsko) 0 3 1
Iván Pedroso (diaľka, Kuba) 1 4 5
OH MS HMS
Maurice Greene (100, 200, USA) 2 5 1
Maria Mutolová (800, Mozambik) 1 3 6
Merlene Otteyová (60, 200, Jamajka, Slovinsko) 0 3 3
Gail Deversová (60, 60 m prek, 100, 100 m prek., USA) 4 5 4
Stefka Kostadinovová (výška, Bulharsko) 1 2 5
Gabriela Szabóová (1500, 3000, Rumunsko) 1 3 4
Heike Drechslerová (100m, 200 m, diaľka, NDR, SRN) 2 2 2
Tatiana Lebedevová (trojskok, diaľka, Rusko) - 2 2