rodného významu. Vo štvrtok vo Veľtržnom paláci v Prahe, kde má sídlo Národná galéria, otvorili výstavu Designed in Slovakia, ktorú kurátorsky pripravila riaditeľka Slovenského centra dizajnu Ľubica Fábri a potrvá do 18. marca. Druhou expozíciou bude Design for Every Body, ktorá je výsledkom spolupráce Slovenského centra dizajnu so Švédskym inštitútom a Švédskou spoločnosťou pre dizajn a remeslo (Svensk Form). Výstava bude sprístupnená od 6. marca v priestoroch Berlinky v Slovenskej národnej galérii v Bratislave. Samozrejme, dizajn so slovenskou príchuťou sa týmito akciami nevyčerpáva. Je to však výstup, ktorý má ambície zostať v mysliach ľudí dlhšie ako trvanie spomenutých výstav.Dizajn je aj spôsob myslenia

Vplyvný nemecký filozof Wolfgang Welsch nazval dizajn umením 21. storočia, francúzska dizajnérska megastar Philippe Starck zase hrou tvarov, pri ktorej si dobre odpočinie a dá pohár šampanského. Iný by povedal, že dizajn je všetko okolo nás. Nábytok, auto, príbor, kanvica na kávu, lietadlo i zubná kefka. Ďalší zase, že je to návrhárska činnosť zameraná na tvorbu predmetov, ktoré majú slúžiť svojmu účelu a zároveň by mali spĺňať estetické kritériá. Skrátka, rozmanitosť dizajnu je taká nedozierna, ako sú kreatívne zákutia ľudskej mysle. I Slovensko pristúpilo na túto kreatívnu hru tvarov. Trhový mechanizmus si žiada zabaliť veci do predávajúceho obalu. Komerčné tlaky sú však len prvotným impulzom, plávajúcim na dizajnovom povrchu. Svetoznámy český dizajnér Bořek Šípek o tom hovorí jednoznačne: „Sú ľudia, ktorých cieľom práce je naplnenie jednoduchej funkcie predmetu. Základnou funkciou stoličky je, aby sa na nej dalo sedieť – prípadne, že ju môžeme v krčme niekomu hodiť o hlavu. Ja sa však snažím pracovať tak, aby funkcia nebola cieľom mojej práce, ale aby bola jej začiatkom. Zo stoličky sa predsa dá urobiť viac ako len objekt na sedenie.“

Okrem iného to tiež znamená, že dizajn je aj spôsob myslenia. Myslenia výsostne aktuálneho, ktorý je zároveň bežcom na dlhé trate.

Vstupujeme teda do storočia dizajnu. Ako hovorí „superdizajnér“ z prelomu tisícročí Starck, bude to storočie ľudí a ich predmetov. „Hoci tieto dve veci majú obrovskú rozmanitosť, tvorcovia sú stále motivovaní tou istou vecou: z chaosu vytvoriť poriadok, zvýšiť kvalitu svojho života i života iných ľudí a vniesť krásu a zmysel do každodenného prostredia. A pokiaľ sa dá, je príjemné sa pri tomto všetkom aj zabaviť, ako to robím ja.“ Je príjemné zistenie, že slovenský dizajn – a nielen nábytku – sa vydal touto cestou.

Designed in Slovakia

Designed in Slovakia je titul výstavy, ktorá patrí medzi najvýznamnejšie podujatia II. prehliadky zahraničného dizajnu pri pražskom veľtrhu Art & Interior. Predstavuje približne 50 prác slovenských dizajnérov z oblasti nábytku, svietidiel a bytových doplnkov.

„Predstúpiť pred náročné, a teda i primerane kritické pražské publikum na pôde Národnej galérie znamená pre nás nielen jedinečnú príležitosť prezentovať najlepšie výkony slovenských dizajnérov, ale i mimoriadnu výzvu konfrontovať svoje sily s českými tvorcami. Neočakávame konfrontáciu, ktorá by bola jednostranne úspešná, ale takú, ktorá bude vzájomne prospešná,“ hovorí kurátorka výstavy Ľubica Fábri. „Výstava Designed in Slovakia má ambíciu oboznamovať, nie glorifikovať. Pri zostavovaní výstavy sme sa pokúsili o výber takých exponátov, ktoré charakterizujú oblasť pôvodnej tvorby dizajnu nábytku a bytových doplnkov na Slovensku v posledných troch rokoch. Dôraz, ktorý sme kládli na dizajnérske práce realizované v sériovej priemyselnej výrobe, nie je náhodný. Desať rokov po zmene spoločensko-ekonomického systému v našej krajine je práve uplatnenie dizajnu vo výrobnej praxi malých a stredných podnikov rozhodujúcim kritériom pri hľadaní odpovede na otázku, ako vnímať a hodnotiť súčasnú slovenskú dizajnérsku tvorbu. K jadru výstavy, pozostávajúcemu zo sériovo vyrábaných dizajnov, sme pridružili výber z ateliérovej tvorby autorov, ktorí zásadným spôsobom dopĺňajú mozaiku stavu a podôb súčasného slovenského dizajnu do uceleného obrazu.“

Mozaika prác, mozaika mien

Expozícia slovenského bytového dizajnu na prelome tisícročí ponúka popri mozaike prác, pozostávajúcej predovšetkým z nábytku, svietidiel, textilu, skla a kovových doplnkov, aj prehľad o najúspešnejších a najaktívnejších slovenských dizajnéroch, ktorí sa zameriavajú na túto špecifickú oblasť.

Peter Bohuš (1963) sa venuje okrem tvorby nábytkového dizajnu (predovšetkým čalúneného a doplnkového nábytku) aj projektovaniu architektúry a interiérov. Dvojica Anton Bendis (1965) a Björn Kierulf (1968) má za sebou celý rad úspešných realizácií vo viacerých oblastiach priemyselného dizajnu (technické zariadenia, prístroje, svietidlá a v ostatnom čase aj nábytok). Ivan Čobej (1962) je jednou z kľúčových osobností tvorby dizajnu ucelených kolekcií nábytku a doplnkov, ktoré už úspešne vstúpili aj na český trh. Ľubica Fábri (1961), absolventka Univerzity Bauhaus vo Weimare, tvorí v oblasti nábytkových solitérov a bytových doplnkov, podobne ako Marián Filkor (1971), Jakub Janiga (1972), Júlia Kunovská (1949), Andrea Pinková (1975), Marek Škripeň (1969) a dvojica tvoriaca pod menom UFON dizajn – Michal Staško (1972) a Norbert Sládečka (1971). Renomovanými autormi, ktorí sa popri interiérovom dizajne venujú intenzívne aj tvorbe architektúry, sú Peter Mesiarik (1956), Rasťo Turek (1968), s realizáciami aj v iných oblastiach priemyselného dizajnu a vo výstavníctve, a Karol Weisslechner (1958), známy aj tvorbou v oblasti šperku. Najvýraznejšou osobnosťou v tvorbe textilu je Karol Pichler (1957) s úspešnými realizáciami pre zahraničných klientov. Stabilne originálne a svojské práce na hranici dizajnu a remesla charakterizujú tvorbu Tibora Uhrína (1966). Dizajnu skla sa venujú Peter Šipoš (1963) a Patrik Illo (1973).

Hoci výpočet autorov nie je kompletný, dáva tušiť, že popri etablovaných dizajnéroch strednej generácie dorastá na Slovensku nová generácia mladých tvorcov. Výstava Designed in Slovakia je výpoveďou o tvorivom zázemí dizajnu na Slovensku, no súčasne i výpoveďou o miere jeho uplatnenia v priemysle a v spoločnosti.

Dizajn pre každého

Výstava Dizajn pre každého (Design for Every Body – dizajn pre každého, ale aj dizajn pre každé telo) ponúkne 40 exponátov pre hendikepovaných ľudí, ktoré sa používajú v bežnom živote – od zubnej kefky po kreslo či vysávač. Vzhľadom na to, že jednou z cieľových osôb sú telesne postihnutí, bude na výstave v bratislavskej Berlinke umožnený bezbariérový vstup.

Výstava bola už úspešne prezentovaná v súvislosti s Paralympiádou v Sydney 2000. Je tiež súčasťou programu kultúrnych aktivít spojených s predsedníctvom Švédska v Rade ministrov EÚ počas prvej polovice roku 2001. K leitmotívom výstavy patrí, že existuje veľa prípadov, keď pre hendikepovaných ľudí netreba vyrábať špeciálne predmety. Každý človek je v istom momente svojho života nejakým spôsobom hendikepovaný. Dieťa je hendikepované v prostredí dospelých. Schody sú prekážkou pre vozík. Zrakovo postihnutí ľudia majú problém pri čítaní nejasných znakov. Astmatici a alergici nemôžu existovať v prašnom prostredí. Takýchto príkladov je veľa. Zostáva otázkou, či je zoznam ľudí bez postihnutia menší ako zoznam ľudí s hendikepom.

A práve dizajn je nástrojom, ktorý umožňuje nachádzať správne riešenia. Predmet má tú vlastnosť, že nám môže uľahčiť život, dať nám nové možnosti, dodať odvahu využiť nové výzvy, či rozosmiať.

Vystavené predmety boli vytvorené preto, aby ich využili všetci ľudia. Kľúčovým prvkom tradície vo švédskom dizajne je funkčnosť, hoci v súčasnosti nie je táto vlastnosť predmetu pre úspech na trhu vždy rozhodujúca. Ako stimulujúci doplnok švédskeho dizajnu sa javia hravé predmety vyjadrujúce potreby dnešného života. Inými slovami, dizajn poskytuje slobodu.

ĽUDO PETRÁNSKY