Finálom Putinovej predvolebnej kampane sa stala televízna diskusia s poľnohospodármi o nedostupnosti umelých hnojív a obnovení poriadku "Za prácu v poľnohospodárstve". Prezident však podobné stretnutie nepovažuje za kampaň. Tej sa cielene vyhýbal a vyhováral sa na príliš veľa práce.
Podľa sociológov to bol najlepší ťah jeho štábu. Občania s posmechom hodnotili trápne vystúpenia jeho protivníkov a oceňovali, že hlava štátu sa zaoberá zmysluplnejším riadením štátu. Až tri dni pred voľbami Putin vystúpil v televízii s vyhlásením, v ktorom vyzval voličov, aby v nedeľu prišli k urnám. "Len vaša podpora pridá budúcemu prezidentovi sebadôveru," povedal.
Nedeľné voľby, ktorých víťaz je už dávno známy, budú len potvrdením správnosti politiky Putina i jeho posledného kroku utvorenia novej vlády. Autoritatívny spôsob riadenia krajiny je podľa sociológov tým, čo na Putinovi Rusi najväčšmi oceňujú. Teraz sa od neho očakáva, že privedie do konca boj s nenávidenými oligarchami, zlikviduje úplne "čečenských banditov", bude pokračovať vo zvyšovaní životnej úrovne a definitívne vráti Rusku povesť nezávislej, svetovej mocnosti.
Psychológovia poukazujú, že jeho hlavným úspechom je "navrátenie pokoja do ruských rodín" a zvýšenie sebavedomia prostého ruského občana, ktorý po chaose v 90. rokoch po ničom inom než po stabilite netúži. Demokratické výdobytky, ako je sloboda slova či existencia politickej opozície, sa ukázali v rebríčku hodnôt ruských občanov až na posledných miestach.
O striebornej medaile sa bude rozhodovať až v nedeľu. Ak ju získa predstaviteľka demokratov Irina Chakamada, čiastočne sa rehabilituje pozícia pravicových síl v Rusku. Ak na druhom mieste skončí červenohnedý Sergej Glazjev, potvrdí sa nacionalisticko-ľavičiarsky charakter ruskej politickej scény, ktorá sa sformovala po parlamentných voľbách 2003.
Najpravdepodobnejším "víťazom" medzi outsidermi bude však zrejme komunista Nikolaj Charitonov, ktorý reprezentuje vymierajúce, ale stále početné a disciplinované komunistické voličstvo.
Otázka je, aká bude účasť a koľko voličov bude hlasovať "proti všetkým". Demokrati, ktorí nepodporili Chakamadu, vyzvali na bojkot volieb a vysoká neúčasť by bola predovšetkým ich úspechom.
Politická aktivita Rusov z roka na rok klesá. Kým v roku 1999 prišlo k parlamentným voľbám 62 percent voličov, vlani v decembri už len 56 percent. Podľa Igora Bunina z Centra politických technológií však nie je teraz hrozba neúčasti príliš veľká: "Sú to loajálni občania a hlasovali by za Putina, aj keby nemal ani jedného súpera."
POZNÁMKA
Vladimir Putin dal Rusom pohodlnú nudu
"Je strohý a konzervatívny ako jeho obleky," napísal nedávno denník Komsomolskaja Pravda o ruskom prezidentovi. Vladimir Putin je taký, akým ho ruskí občania chcú mať. Prísny, inokedy láskavý, ak sa hovorí o jeho psovi. Daroval unavenému ruskému občanovi nudný, ale spokojný život. Zbavil sa podanej nevyhnutnosti premýšľať nad tým, za ktorú z politických osobností má cenu zdvihnúť ruku. Rozhodol to za nich. Zlikvidoval opozíciu a dosiahol to, že ich vodcovia za seba do volieb poslali svojich bodyguardov a námestníkov. Demokracia síce v nedeľných voľbách utrpí porážku, ale to nie je dôležité. Hlavné je, či je spokojných 144 miliónov Rusov, ktorí na Putinovi oceňujú zo všetkého najväčšmi, že všetky otázky za ne rieši on sám. Je to tak omnoho pohodlnejšie. Preto prídu k urnám. Odoprú si jednu nedeľu a za to budú môcť budúce štyri roky namiesto správ sledovať mexický seriál, v lepšom prípade pohyby na burze. Putin si s ich problémami poradí. Občianska sa takejto spoločnosti však nikde na svete nehovorí.
Kandidáti
1. VLADIMIR PUTIN
prezident Ruskej federácie, posledné prieskumy: 74 - 78 percent hlasov.
2. Sergej GLAZJEV
bývalý vodca ľavého nacionalistického hnutia "Vlasť," ekonóm ľavého politického spektra, nazývaný tiež "hospodár chudobných". Vlastná strana ho však nepodporila a kandidoval ako nezávislý. Posledné prieskumy: 5 percent.
3. Oleg MALYŠKIN
boxer a bodyguard ultranacionalistu a vodcu liberálnych demokratov Vladimira Žirinovského. Oživil televízne diskusie a len nešikovne papagájoval názory svojho šéfa. Posledné prieskumy: 2 percentá.
4. Nikolaj CHARITONOV
predstaviteľ komunistov, ale vzhľadom na vnútrostranícky boj kandiduje ako nezávislý. Zástanca tvrdej komunistickej línie. Posledné prieskumy: 5 percent.
5. Sergej MIRONOV
najabsurdnejší zjav kampane, predseda hornej snemovne parlamentu, Rady federácie. Stále vyhlasoval, že kandiduje len preto, aby mal Putin dôstojného súpera, ale inak aj on bude hlasovať za neho. Posledné prieskumy: ani 1 percento.
6. Irina CHAKAMADA
donedávna jedna z predsedníčok Zväzu pravých síl. Zviditeľnila sa ako reprezentantka feministiek a osamotená hrdinka v nerovnom zápase. O sympatie demokraticky zmýšľajúcich voličov však prišla, keď ju nepodporila ani jej Strana pravých síl. Posledné prieskumy: 1 - 2 percentá hlasov.
Autor: agentúra Epicentrum pre SME
