Pred vchodom do kina Blaník stálo okrem červeného koberca asi dvanásť ozbrojených policajtov, ich kolegovia pri vstupe každého prehliadali.
Pred premietaním sa na javisku rozohnili štyri temperamentné tanečnice flamenca v červených šatách v rytme kastanet a po filme tam pes (jedna z postáv) predviedol, ako sa na pokyn zomiera. Takáto podoba premiéry pri filme, ktorý už pred uvedením sprevádzali otázky, spory a obvinenia, je neprimeraná.
Čo vlastne zostalo nezodpovedané? Bratislavský súd skutočných obžalovaných nedávno v obnovenom procese opäť odsúdil za vraždu. Od Českej televízie, ktorá je jedným z producentov Bolera, predtým požadovali, aby zverejnila ich stanovisko - s odôvodnením, že film môže ovplyvniť rozhodovanie súdu. V tomto prípade niekoľkomesačná pozornosť médií neznamenala reklamný ťah, i keď to nevylučuje, že takto účinkuje.
Scenáristka Markéta Zinnerová, úspešná autorka kníh pre deti a scenárov, sa s materiálmi zoznamovala od sedemdesiatych rokov. Pôvodne bol scenár určený na divadelné spracovanie. Jej pohľad na kauzu je z filmu jasný. V týždenníku Reflex sa vyjadrila, že je presvedčená o vine obvinených. "S prípadom som sa podrobne zoznámila preto, aby som sa od neho paradoxne čo najväčšmi vzdialila. Stal sa mi inšpiráciou na to, čo potrebujem povedať sama za seba." Na ďalšom mieste tvrdí, že si dala záležať, aby "filmoví páchatelia neboli nijakým spôsobom totožní s obvinenými v tejto kauze".
Na Slovensku sa o filme diskutuje už od zimy. Krátka reportáž z nakrúcania nevyvolala reakcie ani tak medzi milovníkmi filmu, ako medzi tými, pre ktorých sa príbeh nekončí po 109 minútach v kine.
"Určite to pohlo verejnou mienkou," povedala po premiére pre SME jedna z postáv, ktorá príbeh neprežila len na plátne, ale nechcela byť menovaná.
Do slovenských kín film príde asi v máji. Už teraz je zrejmé, že mnohé jeho nedostatky, ako slabé herecké výkony, plochá charakteristika postáv a Brabcova nesprávna voľba pre výtvarno, zapadnú a riešiť sa budú naliehavejšie morálne otázky.
JANA KADLECOVÁ,
Praha
Bolero Scenár: Markéta Zinnerová, Réžia a kamera: František A. Brabec. Hrajú: Barbora Seidlová, Jiří Bartoška, Anna Polívková, Martin Stropnický. Distribúcia: Bontonfilm
* * *
Film si vybral pre svoj tragický obsah symbol trochu obskúrny - flamenco. A s ním farbu: červenú, ktorú psychológovia prisudzujú agresivite a vášni. Smrť a život.
Ustavičné strihy z tanečnej sály pôsobia ako snaha o rýchlu jazdu, pri ktorej vodič zabudol odistiť ručnú brzdu. Zbytočne a aj hlúpo.
Neospravedlňuje to ani fakt, že o Marike, ústrednej postave, ktorá vo filme takmer neprehovorí, známi tvrdili, že bola posadnutá tancom. Samba, flamenco, bolero - to bol jej svet, až kým si na diskotéke nezatancovala s rozbehnutou partičkou. Po niekoľkých dňoch telo 20-ročnej študentky medicíny našli v rieke zviazané špagátom na bielizeň.
Pre príbeh s kriminálnou zápletkou je baladické poňatie, hýrenie farbami a všadeprítomný tanec skôr než zmysluplným symbolom iba zvláštnym znamením, ktorý prezrádza režiséra Františka A. Brabca.
Z obsahu filmuČo o obsahu filmu Bolero hovorí internetová stránka spoločnosti Bonton film:
Príbeh inšpirovaný skutočným zločinom, ktorý sa udial v 80. rokoch, zapracovali tvorcovia filmu do súčasnej Prahy.
Skupina mladíkov unesie z vysokoškolského klubu študentku 1. ročníka a znásilní ju.
Obeť si svoje poníženie nechce nechať pre seba, a preto musí byť zavraždená. O tom, ktorí z únoscov sa stane vrahom, rozhodne v jej prítomnosti žreb. Nad ránom dievča odvezú k rieke a utopia.
Páchatelia si väčšinou vo svojom svedomí urobia z obete vinníka tragédie. Svedkov činu zastrašia, prestanú sa schádzať. Otec jedného z nich na základe indícií svojho syna usvedčí, ale pomôže mu zahladiť stopy.
Polícia intenzívnym pátraním objaví stopu vedúcu k účastníkom osudnej noci až po niekoľkých rokoch. Medzitým si však niektorí založili rodiny a stali sa poriadnymi občanmi. Celkom zmenili identitu a boli presvedčení, že nebudú odhalení.
Ich rodičia bojujú všetkými prostriedkami, aby sa vina nedokázala - bez súcitu s obeťou, vedení len snahou ochrániť svoje deti, svoju povesť a postavenie.
Autor: Praha
