Hokejová legenda Václav Nedomanský oslávi zajtra šesťdesiatku. Do Siene slávy Medzinárodnej federácie ho vybrali v roku 1997, v roku 2002 bol medzi prvou desiatkou v novozaloženej Sieni slávy slovenského hokeja. Ako jediný, čo sa nenarodil na území Slovenska. Rodáka z moravského Hodonína táto pocta veľmi potešila: "V mladosti som často plával cez Moravu z Hodonína do Holíča na slovenský breh, pešo som chodieval až do Skalice. Hrával som tam na uliciach hokej i futbal. Cítim sa skoro ako rodák zo Slovenska. Tento svoj vzťah som dal najavo, keď som pred hokejom v Prahe uprednostnil Bratislavu. Tam ma to ťahalo viac. Do Slovana ma zlákala aj možnosť študovať na vysokej škole."
V roku 1962 prestúpil zo Slovana Hodonín do rovnomenného klubu v Bratislave, kde odohral dvanásť sezón a v deviatich z nich bol najlepším strelcom mužstva. Skóroval zväčša prekvapivou strelou švihom. V Slovane sa však vytúženého titulu nedočkal, štyrikrát skončil na vtedy tradičnom mieste korunného princa, päťkrát bol tretí. S neodmysliteľnou štrnástkou na drese privádzal do varu obecenstvo, ktoré si zvyklo chorálom pýtať: Venco banán. "Atmosféra bola skutočne elektrizujúca. Tribúny preplnené vyše desiatimi tisíckami divákov, nedalo sa hrať na pol plynu," spomínal V. Nedomanský.
"Chleba a kopačák" boli v detstve základnými životnými potrebami malého Vaška. S nimi trávil v Hodoníne celé prázdninové letá. Na jar roku 1966 odohral Nedomanský v drese Slovana zápas celoštátnej prvej futbalovej ligy v Trenčíne (0:2). Pamätnici dodnes vidia ako sa chveje brvno po jeho bombe z voleja v príprave s Brnom.
Z hravého Moraváka Václava Nedomanského, ktorý začínal s futbalom, vyrástol jeden z najlepších centrov svetového hokeja.
Jeho štýl zaujal aj zámorských expertov, ktorí mu dávali vysoké šance, že sa presadí v NHL. Venco vtedy dominoval podobnou silou a technikou ako neskôr Jaromír Jágr. Získať "Big Neda" sa snažili najmä New York Rangers, kam ho už v roku 1966 pozvali do letného tréningového kempu. Odchod mladého reprezentanta čo i len na skúšku nebol po vôli vtedajšej hokejovej generalite a socialistickému režimu.
Nedomanský nelegálne opustil republiku v lete 1974 spolu s reprezentačným spoluhráčom Richardom Fardom a podpísali zmluvu s klubom Toronto Torros, účastníkom súťaže WHA (World Hockey Association), ktorá v tom čase konkurovala NHL. Hneď vo svojej prvej zámorskej sezóne bol tretím najproduktívnejším hráčom tímu. Po zániku WHA sa presadil v drese Detroitu aj v NHL, najvydarenejšiu sezónu mal v roku 1978/79 (v tom istom čase sa Slovan už bez neho dočkal historického titulu majstra republiky), v ktorej dal 38 gólov a nazbieral 73 bodov. S aktívnou činnosťou skončil v roku 1983 v Saint Louis. Dnes je skautom Los Angeles Kings, spokojne žije v Kalifornii s druhou manželkou. Jeho syn Václav odohral v minulosti niekoľko zápasov v českej extralige v drese Litvínova.
Vizitka Václava Nedomanského
Narodený: 14. 3. v Hodoníne.
Najväčšie úspechy: Účastník deviatich MS, majster sveta 1972, dvojnásobný účastník OH (1968 striebro v Grenoble, 1972 bronz v Sappore). Odohral 220 zápasov v reprezentácii Česko-Slovenska, nastrieľal v nich 163 gólov. V rokoch 1969, 70 a 74 bol členom All Stars MS.
V rokoch 1987 - 90 trénoval v nemeckom Schweningene, v sezóne 1990/91 v rakúskom Innsbrucku. V súčasnosti je skautom Los Angeles Kings.
Ako začal pri Vencovi Peter Šťastný
"Keď mi tréner Starší povedal, že ma na zápas v Košiciach postaví do útoku k jedinečnému Nedomanskému, skoro som omdlel. Medzi nami chlapcami sa považovalo za nesmiernu česť už iba vidieť veľkého Venca na ľade zblízka. Pre nás bol Nedomanský rovnakým idolom ako pre staršiu generáciu Golonka. Zrazu som mal pred sebou príležitosť ukázať sa v jednom útoku s legendou nielen nášho, ale aj svetového hokeja. Miešali sa vo mne pocity úcty a hrdosti s mladíckou výbušnosťou upozorniť Venca na svoju nepatrnú hokejovú osôbku.
Súčasťou tréningu pred zápasom bol obvyklý zápas mladých proti starým. Vedel som, že Venco je nesmierne dynamický korčuliar, dvomi-tromi širokými zábermi vedel nabrať ohromnú rýchlosť. V jednej chvíli som sa naňho zavesil a v snahe ukázať, že sa nebojím ani veľkého mena, pustil som sa doňho pekne zostra.
Veľké chlapisko zrazu v plnej rýchlosti prudko zabrzdilo, až mu spod korčúľ vyrazil gejzír ľadovej triešte ako zo snehovej frézy. Zotrvačnosťou som vrazil doňho, ale ním to ani nepohlo. Vzápätí Venco zdvihol hokejku, namieril mi ju na prsia a rozčertene zahučal: Ještě jednou, mladej, a propíchnu tě! To bolo horšie, ako by sa na mňa zosypala hora ľadu. Po rokoch sme sa však stali výbornými priateľmi, veľmi si ho vážim."
Z autobiografie Petra Šťastného Hokej na dvoch kontinentoch.
