Na budúci týždeň pošlú premiérovi Mikulášovi Dzurindovi list s výzvou, aby si vláda tento návrh osvojila a predložila ho v skrátenom legislatívnom konaní, teda už máji.
Martináková tvrdí, že vplyvy reforiem sú tento rok výrazné a poslanci by mali preukázať "istý stupeň solidarity s občanmi". Valorizovať sa totiž majú o 17 percent platy ústavných činiteľov spätne od januára. Čím neskôr sa novela, ktorá valorizáciu zastaví, prijme, tým dlhšie potrvá vyplácanie zvýšených platov.
Poslanec Smeru Igor Šulaj by návrh podporil, lebo schodok rozpočtu je vraj najvyšší v histórii a od celkovej ekonomickej situácie je potrebné odvodiť aj platy ústavných činiteľov.
Predseda poslaneckého klubu ANO Ľubomír Lintner chce najskôr návrh vidieť a možno o ňom diskutovať. Zmrazenie si však nevie technicky predstaviť a je skôr za to, aby bol "každý poslanec konfrontovaný s tým, ako s navýšením naloží".
Hovorca ministerstva financií Peter Papanek, naopak, tvrdí, že zmrazenie nie je problém a je vykonateľné.
Podobný postoj ako Lintner má aj Pavol Minárik z KDH: "Dosť ťažko zmraziť niečo, čo je nastavené." Tvrdí, že poslanci si zvýšenie platov neschválili, ale vyplynulo zo zákona. Platy ústavných činiteľov sú násobkom priemerného platu v národnom hospodárstve. Keď rastie ten, zvyšujú sa aj ich príjmy. "Som veľmi rád, že priemerná mzda v národnom hospodárstve na Slovensku rastie," vyhlásil Minárik.
(rp)
