Medzinárodná organizácia Výbor na ochranu novinárov so sídlom v New Yorku vydala svoju výročnú správu za rok 2003 o útokoch na žurnalistov vo svete. Pri svojej práci prišlo minulý rok o život 36 novinárov, zatiaľ čo rok predtým ich zahynulo 19. Až 13 žurnalistov prišlo o život počas vojny v Iraku, čo bola najostrejšie sledovaná akcia.
Najväčšiu pozornosť venuje správa situácii v krajinách, kde režimy útočia na nezávislé médiá. Kubánske úrady pri masívnom zásahu proti novinárom v marci a apríli minulého roka zatkli 29 novinárov. Kubánsky súd ich odsúdil na dlhoročné tresty odňatia slobody.
Varovná situácia je v Severnej Kórei, kde stalinistický režim odsúdil ľudí za čítanie zahraničnej tlače, alebo zlé zaobchádzanie s novinami obsahujúcimi fotografiu komunistického vodcu Kim Čong-ila. Vo Vietname, kde komunisti zaviedli trhové hospodárstvo pod dozorom vládnej strany, obmedzujú úrady občanom voľný prístup na internet.
V Číne minulý rok uväznili 39 žurnalistov: To je smutný svetový rekord, ktorý si pekinský režim udržiava piaty rok za sebou. Na konci roku 2003 bolo uväznených na celom svete 136 žurnalistov.
Zaujímavá je situácia v krajinách bývalého Sovietskeho zväzu. V Rusku novinárov zatvárajú len zriedka, dochádza tam však k násilným útokom proti žurnalistom, ktorí píšu kriticky o vládnych úradoch. Šéfredaktora denníka Toljatinskoje Obozrenije Alexeja Sidorova ubodali na smrť. Jeho denník uverejnil kritické články o korupcii regionálnej vlády. Zástupcu riaditeľa televízie TV-21 v Murmansku zastrelili pred budovou televízie ešte v apríli. Pravdepodobný dôvod: reportáže o kontaktoch politikov s podsvetím.
Uzbekistan je na prvom mieste Spoločenstva nezávislých štátov v počte väznených novinárov. Trom z nich vymeral súd od 13 do 15 rokov. Miestne úrady "kráčajú s dobou": za mrežami sa ocitli aj novinári, uverejňujúci svoje články v angličtine na internete. JAROSLAV ROZSÍVAL
Bielorusko - zápas o slobodu médií pokračuje
Riaditeľ bieloruského oddelenia rozhlasovej stanice Slobodná Európa/Sloboda Alexandre Lukašuk tvrdí, že bieloruské vysielanie je jediné, ktoré pokračuje v šírení svojho programu ako počas Studenej vojny: na krátkych vlnách. Prístup k informáciám v Minsku je veľmi zložitý. Oficiálne miesta totiž neposkytujú nezávislým médiám žiadne informácie. Tie sú vystavené častým útokom oficiálnych predstaviteľov.
Predvčerom bol napríklad prepustený na slobodu nezávislý novinár Nykola Mankevič. Súd ho predtým odsúdil na jeden a pol roka nútených prác za kritický článok o prezidentovi Lukašenkovi. Súdnym procesom čelia aj samotné nezávislé médiá. V prípade odsúdenia musia potom zaplatiť vysoké pokuty, ktoré znamenajú bankrot. Žalujúci sú pritom veľmi vynaliezaví: Istý bieloruský podnikateľ, blízky vláde, si dal napríklad zaregistrovať ako svoju obchodnú značku názov nezávislého denníka, ktorý potom zažaloval pre porušenie jeho vlastníckych práv. (jr)
