Boj s terorizmom bol jedným z najpôsobivejších predvolebných triumfov vládnych ľudovcov. José María Aznar, ktorý sa ešte ako opozičný politik takmer sám stal obeťou ETA, povýšil v roku 1996 hon na teroristickú organizáciu na svoju najvyššiu politickú prioritu. A v nedeľňajších parlamentných voľbách mala jeho strana žať úrodu. Po rokoch prenasledovania, zatýkania a súdnych procesov boli teroristi z ETA na konci s dychom.
Aznar razil tvrdý kurz: žiadne vyjednávanie, ale boj. Tlačil na políciu i súdy. Podarilo sa im rozbiť niekoľko kománd. V decembri minulého roka zatkla polícia pravdepodobného šéfa vojenského aparátu Gorka Palacia, jeho predchodcu a zástupcu. Hnutiu odsekla hlavu.
Ľudovci zabodovali aj na politickej úrovni. V auguste 2002 zakázali baskickú stranu Batasuna, politické krídlo hnutia ETA a ústavný súd zákaz v januári tohto roka potvrdil. Sedem jej poslancov však stále sedí v baskickom parlamente a ovplyvňuje politiku.
Vláda presvedčila verejnosť, že ETA už nie je schopná zaútočiť. V roku 2000 jej padlo za obeť 23 ľudí, v minulom roku už boli iba traja.
Včerajší atentát má podľa nemeckého experta na terorizmus Rolfa Tophovena aj politický motív. Je úderom pre samotného Aznara, ktorý bol zosobnením boja s hnutím ETA. Aznar už na premiéra nekandiduje, ale takáto rozlúčka zatienila jeho niekoľkoročné snaženie teroristov zlikvidovať.
Ako masaker v Madride ovplyní výsledky nedeľňajších volieb, je zatiaľ ťažké predpovedať. Prieskumy verejnej mienky avizovali pred včerajším atentátom vyrovnaný súboj, favorizovali však súčasnú vládu.
Politické strany včera zastavili predvolebnú kampaň, v ktorej hrala ETA veľkú úlohu. Uvidíme ich zrejme už len na protestných zhromaždeniach ľudí, ktorí vyjdú do ulíc, aby si vyliali smútok, strach a zlosť. ETA už dávno stratila ich podporu, na krvavé činy reagujú Španieli stále masovejšími protestami.
Hoci emócie budú v nedeľu ešte veľmi silné, skôr sa dá predpokladať, že voliči podporia tvrdý kurz ľudovcov. (mim)
