BRATISLAVA - Pohľad ľudí na ekonomický vývoj sa oproti vlaňajšku o niečo zlepšil, no stále je pesimistický. Verejnosť je stále presvedčená, že ekonomické ukazovatele sú horšie, než v skutočnosti sú, i keď rozdiel medzi realitou a jej vnímaním sa o niečo zmiernil. Taký je hlavný záver spoločného prieskumu inštitútu Ineko a agentúry Focus.

Najväčšie rozdiely zostali rovnako ako vlani v pohľade na vývoj miezd a cien.

"Minuloročnú infláciu odhadujú na viac ako dvojnásobok, pokles reálnych miezd na vyše trojnásobok oficiálnych údajov," povedal koordinátor projektu Gabriel Šípoš z Ineko.

"Obzvlášť skreslene vníma verejnosť januárové zvýšenie cien: namiesto štatistikami vykazovaného 4,4-percentného rastu šli ceny hore podľa občanov o 23,2 percenta," dodal.

Menšie skreslenia odhalil prieskum v názore na nezamestnanosť. Zatiaľ čo jej úroveň klesla v januári už na 16,6 percenta, v názoroch ľudí zostáva stále nad dvadsiatimi percentami.

Realita versus vnímanie

Podľa autorov prieskumu vyplývajú zo skreslného videnia ekonomiky reálne riziká. "Vyššie vnímanie nezamestnanosti môže odrádzať od aktívneho hľadania si práce, čo zaťažuje štátny rozpočet výdavkami na sociálne dávky. Pri nadmieru vysokej inflácii majú ľudia tendenciu viac nakupovať, zadlžovať sa a menej šetriť. Zväčšujú sa tlaky na rast miezd a cien, čo v konečnom dôsledku zvyšuje infláciu," povedal Šípoš. Okrem ekonomických upozornil aj na politické riziká pesimizmu: "Nadmerný pesimizmus vytvára priestor pre populistických politikov, pretože reálne fakty verejnosť vníma horšie než v skutočnosti sú."

Ineko sa pokúsilo aj pomenovať príčiny pesimizmu. "Dôležitou príčinou je kultúrne dedičstvo negatívneho myslenia z čias transformácie, samotného socializmu, ale aj z obdobia predtým," hovorí Šípoš. Upozornil aj na nedostatočnú osvetu a šírenie informácií vládou, inštitúciami a médiami. (jj)