BRATISLAVA - Výkonnosť slovenského hospodárstva minulý rok narástla o 4,2 percenta. Slovensko si tak udržalo prvenstvo, keď ekonomickým rastom prekonalo krajiny strednej i západnej Európy. Výsledok bol dokonca vyšší, ako sa očakávalo, keďže analytici aj ministerstvo financií predpovedali rast do štyroch percent.
Motorom rastu bol najmä dobrý zahraničný obchod. "Keby sa ostatné zložky hrubého domáceho produktu nemenili, tak samotný zahraničný obchod by vyvolal rast ekonomiky o vyše 10 percent," tvrdí analytik Slávie Capital Pavol Ondriska.
Investície sklamali
Sklamanie však priniesli investície, ktorým sa ani vo štvrtom štvrťroku nepodarilo zvrátiť klesajúci trend. Bol to tak už ôsmy kvartál v poradí, keď investície medziročne klesali. Investičná aktivita za celý rok 2003 klesla o 1,2 percenta.
"Za celý rok klesli najmä investície do stavieb, prišlo však k rastu investícií do strojov - najmä dopravných prostriedkov," konštatuje Silvia Čechovičová z Československej obchodnej banky.
 |
Podľa očakávaní klesla aj konečná spotreba domácností, ktoré si vlani zadovážili o 0,6 percenta menej tovarov a služieb ako v roku 2002. Súvisí to s poklesom kúpyschopnosti, keďže ceny v minulom roku rástli rýchlejšie ako mzdy.
Kvôli zníženiu investícií a spotreby sa ekonómovia prihovárajú za to, aby Národná banka Slovenska znížila úrokové sadzby. "Záverečné čísla o raste ekonomiky potvrdili pokračujúci pokles domáceho dopytu. Pre centrálnu banku by to mohol byť signál, aby znížila úrokové sadzby. Veď posledné dve zníženia zdôvodnila práve nízkym dopytom, ktorý predstavuje pre ekonomiku riziko," povedala Čechovičová.
Pridáva sa aj Ondriska zo Slávie. "Vyšší prílev zahraničných investícií v tomto roku pomôže oživiť hrubé investície, bez oživenia spotreby domácností a následne aktvitít malých a stredných podnikateľov nie je súčasné tempo rastu hospodárstva udržateľné," hovorí.
Vládna spotreba vyskočila
Veľkým prekvapením sa pre ekonómov stal rast spotreby verejnej správy. Kým zo začiatku roka sa táto spotreba držala okolo úrovní predchádzajúceho roka, v poslednom štvrťroku vyskočila medziročne o 10,4 percenta a za celý rok bola vyššia o 2,9 percenta.
 |
"Kým v predchádzajúcich štvrťrokoch štátne organizácie prísne dodržiavali obmedzenia čerpania prostriedkov, v poslednom kvartáli sa čerpanie uvoľnilo. Podľa zverejnených čísiel však celkové verejné financie vlani skončili s nižším deficitom, ako sa čakalo," hovorí analytička ČSOB.
"Som bez slov. Neviem to vysvetliť. Vysvetliť to môže zrejme jedine Štatistický úrad," priznáva Róbert Prega z Tatra banky. Podobne sa vyjadrili aj v ďalších bankách.
Ministerstvo financií sa odmietlo na túto tému baviť.
"Ten rozpor medzi vykázaným rastom vládnej spotreby a lepším schodkom verejných financií je len zdanlivý," tvrdí Pavol Baláž, šéf sekcie národných účtov na Štatistickom úrade. Podľa neho sa stalo len to, že viaceré výdavky verejných inštitúcií sa sústredili na koniec roka. "Napríklad Všeobecná zdravotná poisťovňa vykázala v závere roka vysoké úhrady," dodáva.
Pre tento rok ekonómovia očakávajú o niečo pomalší rast hospodárstva - zhruba o štyri percentá. Pre občanov by však mal byť rok 2004 o niečo lepší ako vlaňajší. Čechovičová očakávané spomalenie rastu pripisuje najmä o niečo horšiemu zahraničnému obchodu. Kúpyschopnosť obyvateľstva by však mala opäť začať rásť. Očakáva sa aj pozitívny obrat v oblasti nárastu investičnej aktivity.
