vykrikovať moje meno nahlas?
(alebo právo na súkromie)
Modelová situácia:
Známa televízna moderátorka bola na vyšetrení so svojím dospievajúcim synom u urológa. Keďže nechcela, aby na ňu upierali všetci oči, sadla si na chodbičku. "Poď sa vymočiť do skúmavky!" zakričala sestrička na celú čakáreň plným menom populárnej matky a všetky oči sa na ňu v tej chvíli upreli. Samozrejme, celým priezviskom tak vyvolávala všetkých, aj menej známych pacientov, ktorým to nemuselo byť príjemné.
Čo treba vedieť a urobiť:
Vyzvanie pacienta priezviskom a menom sa v krajinách Európskej únie považuje za porušovanie jeho identity. Vstupom do únie by sa tento zlozvyk našich zdravotníkov mal zmeniť. Protestovať však môžete aj teraz. Ak vás táto nepríjemná praktika rozčuľuje u gynekologičky, psychiatra či obezitológa, bráňte sa ihneď.
Na mnohých pracoviskách si to už uvedomili a pacientov volajú číslami. Profesor Kováts, prednosta detského interného oddelenia Detskej fakultnej nemocnice v Bratislave, napríklad zaviedol v ambulanciách recepciu, kde si pacienti vyzdvihnú od sestričky kartičku s číslom a podľa nej ho potom sestra číslom vyzve na vstup do ordinácie.
Musím čakať na lekára s holým zadkom?
(právo na slušné zaobchádzanie)
Váš príbeh:
Išla som na vyšetrenie ku gastroenterologičke, lebo mám problémy s črevami. Vedela som, že ma bude vyšetrovať cez konečník, bola som z toho tak trocha vyplašená. Sestrička mi prikázala, aby som sa vyzliekla, ľahla si na brucho na stôl a počkala na lekára, ktorý tam ešte nebol. Bolo to možno päť alebo sedem minút, ale bolo to nekonečne nepríjemné. Neskôr počas vyšetrenia niekto zaklopal a sestrička otvorila dvere dokorán. Vyšetrovací stôl nebol zakrytý žiadnou plachtou a ja som sa cítila strašne nepríjemne. Bolo mi trápne ohradiť sa v takej polohe. Ak by som mala ešte raz absolvovať takéto potupujúce správanie, stokrát by som si to rozmyslela.
Čo treba vedieť a urobiť:
Ak je vám situácia nepríjemná, ozvite sa hneď, nebuďte pasívni, pretože personál potom nemá dôvod zaužívané postupy meniť. Slušne, ale dôrazne sa ohraďte. Pacient má právo, aby pri všetkých úkonoch bol len on a lekár alebo sestra. Má právo na to, aby nebol obnažovaný v ordinácii, kde nie sú dobre zatvorené dvere, kde chýbajú závesy, alebo ak tam ešte lekár ani neprišiel.
Je moja diagnóza ako v hrobe?
(právo na lekárske tajomstvo)
Váš príbeh:
Zuzana, obec na Záhorí:
Moja dcéra má delikátny problém. Keď ani v 15 rokoch nedostala menštruáciu, poslal ju detský lekár z našej obce ku gynekológovi do okresného mesta. Ten zistil, že dcéra nemá vôbec vyvinutú vagínu a poslal nás na plastiku do Bratislavy. Keď sme sa vrátili po prvej operácii domov, zistili sme, že to vie pol dediny. Dcéra je medzi tunajšími chlapcami nadobro odpísaná. Mám podozrenie, že sestrička si pustila ústa na špacír, verím, že doktor to nebol.
Čo treba vedieť a urobiť:
Podľa charty Práv pacientov údaje o pacientovi nesmú byť prístupné tretím osobám a zdravotné záznamy o pacientovi majú dôverný charakter.
Dodržiavať lekárske tajomstvo, povinnú mlčanlivosť v záujme chorého patrí aj do etického kódexu lekárov. Pod lekárskym tajomstvom sa rozumie všetko, čo sa dozvedel pri výkone povolania, teda nielen to, čo mu bolo zverené, ale aj čo videl, počul alebo vyrozumel.
Každý pracovník, ktorý pracuje v nemocnici alebo v nejakom inom zdravotníckom a sociálnom zariadení, musí pozorne sledovať, či sa neporušuje právo na mlčanlivosť a rešpektovanie intímnej sféry a akým spôsobom. Ak viete, že váš lekár, sestra vedú napríklad rozhovory o pacientoch na verejnosti, povedzte im to. Ak máte opakovanú zlú skúsenosť s vaším ošetrujúcim lekárom, vymeňte ho, máte na to právo.
Môžem si vybrať nemocnicu?
(alebo právo na výber nemocnice)
Modelová situácia:
Pavol, 45-ročný, Prešov:
Pred rokom som si zlomil chrbticu, mám stále bolesti a chodím pravidelne na kontroly od neurológa k ortopédovi. Každý mi predpisuje lieky, ktoré ten druhý označí za neúčinné. Som z toho zmätený, lebo neviem, ktoré mi naozaj pomôžu. Neurológ minule nadhodil, že by mi pomohla operácia, vraj najlepší odborníci sú v tejto oblasti v Nových Zámkoch, ale tam podľa bydliska nepatrím. Môžem sa o to pokúšať?
Čo tvrdí zákon:
MUDr. Vasil Demidov, predstaviteľ Združenia na ochranu práv zdravotných poistencov: "Podľa zákona o zdravotnom poistení je zaručená slobodná voľba lekára a zdravotníckeho zariadenia. Aj človek z dedinky na východnom Slovensku má právo slobodne sa rozhodnúť medzi malou okresnou nemocnicou a fakultnou nemocnicou vo väčšom meste." Pacient by sa teda nemal dať odradiť odpoveďou - vy sem nepatríte. Dôležité je poznať svoje práva a postup, ako sa do vybranej nemocnice dostať, lebo pacienti sa často stretávajú s odmietnutím.
Čo treba vedieť a urobiť:
Hádať sa so sestrou či lekárom na chodbe? Zohrať dojemnú scénku? Prehovárať, vyhrážať sa sťažnosťami? Radšej nie. Pacient môže najskôr požiadať svojho praktického lekára, aby mu napísal odporúčanie do vybranej nemocnice. Ak nepochodí, mal by sa písomne obrátiť na prednostu či primára kliniky a vysvetliť mu, o čo presne ide. Musí si tiež zistiť, akú dokumentáciu, vyšetrenia treba pred operáciou priniesť. Mal by sa spýtať aj na čakaciu lehotu na zákrok. Keď vás lekár odmietne, žiadajte písomnou formou oznámenie pravého dôvodu.
Hľadám nemocnicu, ktorá je najlepšia
Modelová situácia:
Keď ochorie prezident, minister či diplomat, je to takmer jasné. V pohotovosti je tím špičkových lekárov a konziliárov z oblasti chirurgie, internej medicíny, neurológie, ktorí sú pripravení zasiahnuť. Keď ochorie bežný občan, určite by sa tiež chcel dostať do nemocnice s najlepším vybavením. Ako však zistiť, ktorá to je?
Čo treba vedieť a urobiť:
Oficiálny prehľad kvality zdravotníckych zariadení, žiaľ, zatiaľ, neexistuje. Pacienti tak nemajú k dispozícii dostatok informácií o kvalite lekárskych pracovísk. Ani vo svete neexistuje jednoznačný kľúč, ako vybrať tú najlepšiu nemocnicu. Slovenskí pacienti si však nemôžu ani oficiálne zistiť, koľko urobí nemocnica daných zákrokov, aká je úspešnosť, koľko majú jednotlivé oddelenia sestričiek v prepočte na pacientov a podobne, čo je v niektorých krajinách bežná a dostupná informácia. Rozdiely však medzi nemocnicami sú a vyplatí sa hľadať vhodné pracovisko. Ako?
Informácie sa zatiaľ úspešne prenášajú medzi ľudmi. Výhodu majú pochopiteľne rodiny lekárov. Tí dokážu najlepšie posúdiť, či priamo vedia, ako ich kolegovia pracujú, alebo si môžu zohnať potrebné informácie o prístrojovom vybavení. Platí tiež nepísané pravidlo, že vo fakultných nemocniciach pôsobia skúsenejší lekári. Tým však ešte nie je úspech zaručený. Práve tieto nemocnice môžu mať dlhšie čakacie lehoty.
Hľadať sa oplatí aj na internete, niektoré nemocnice už majú svoje webové stránky.
Moja lekárka ma sklamala
(právo výberu aj zmeny lekára)
Modelová situácia:
Chcem zmeniť lekárku, ktorá sa ku mne opakovane správa hrubo. V poslednom období sa objavili v médiách správy o tom, že zdravotná poisťovňa bude pacientom určovať, ku ktorému lekárovi alebo do ktorého zdravotníckeho zariadenia sa máme ísť dať ošetriť.
Čo treba vedieť a urobiť:
Jozef Kluchom, gastroenterológ, Nové Zámky:
Pacient má nárok vybrať si a zmeniť nielen praktického, ale aj odborného lekára špecialistu. Trúfam si však povedať, že u nás sa právo na výber lekára málo využíva. Ak v okrese pôsobia napríklad dvaja alebo traja špecialisti s rovnakým zameraním (internista, chirurg, neurológ), pacient nie je povinný rešpektovať odporúčanie svojho praktického lekára ani zdravotnej poisťovne. Má právo vybrať si toho špecialistu, ktorému najväčšmi dôveruje. Ak pacient nie je spokojný s liečbou u jedného lekára, môže jeho postup konzultovať u iného lekára, avšak ani jedna zdravotná poisťovňa túto konzultáciu lekárovi nehradí.
Na čo si ešte musí dať pacient pozor:
V týchto dňoch dostávajú lekári nové zmluvy so zdravotnými poisťovňami, ktoré sú v mnohých prípadoch likvidačné, obsahujú minimálne limity bodov a finančných prostriedkov na lieky. Môže sa vám preto stať, že lekár špecialista z vášho okresu alebo iný, ktorého ste si vybrali, ani pri najlepšej vôli, ak nie ste akútny prípad, vás nemôže ošetriť. Nemá totiž na vás dostatok prostriedkov. Preto skôr, ako si sadnete do čakárne lekára špecialistu, pokúste sa zistiť, či už nemá prečerpaný limit bodov a financií, ktorý mu pridelila vaša zdravotná poisťovňa.
Koľko stála moja liečba?
(alebo právo poznať svoj účet)
Modelová situácia:
Vari najčastejšie opakovanou vetou pacientov je v poslednom čase táto:
"Celý život si pravidelne mesačne platím zdravotné poistenie a musím si doplácať na lieky, musím platiť 20 korún v ordinácii a ešte aj vysoliť stokorunky za niekoľkodňovú hospitalizáciu."
Niektorí sa rozčuľujú: "Ak to v zdravotníctve myslia vážne s prevenciou, tak by nás mohli lekári vyzývať na preventívne prehliadky písomne. Sedem korún za známku vari lekára nezabije, hlavne ak na zdravotnú platím okolo 800 korún mesačne. Ktovie, kam tie moje peniaze vlastne idú? Na sedačky do poisťovne?
Čo treba vedieť a urobiť:
Každý občan, ktorý si platí zdravotné poistenie, má právo požiadať svoju zdravotnú poisťovňu, aby mu zaslala jeho účet za predchádzajúci rok a skontrolovať si ho.
Zo svojho osobného účtu sa dozvie, koľko stála jeho liečba u obvodného lekára, u špecialistov, koľko zaplatila poisťovňa zaňho v nemocnici, koľko stáli lieky či zdravotnícke pomôcky.
V osobnom účte poistenca je chronologicky zaznamenaná vyúčtovaná zdravotná starostlivosť za predchádzajúci rok, je tam uvedený dátum, výška výdavkov v korunách, lekár a vyšetrenie s uvedením názvu príslušného medicínskeho odboru, hospitalizácia s uvedením názvu oddelenia, druh lieku alebo zdravotnej pomôcky.
"Ľudia nemajú tušenie, aké drahé je ich liečenie, často sú prekvapení, aká je liečba, ktorú dostali, v skutočnosti drahá, a to vôbec netušia, že ak operácia stoji 6500, poisťovňa uhradí len 2500 korún. Môže potom naše zdravotníctvo fungovať?" komentuje chirurg MUDr. Ivan Zelienka.
Musíme platiť aj za materiál pri operácii?
Modelová situácia:
Mária, Piešťany:
Syn mal absolvovať druhú operáciu, išlo o chúlostivý zákrok na pohlavnom orgáne. Prvá sa nepodarila, lekár mi ponúkol, že existuje špeciálne lepidlo, ktoré zabezpečí, že operácia sa podarí na 99 percent. Stojí však 5-tisíc korún a budem si ho musieť zaplatiť. Kúpila som si ho, ani druhá operácia sa však nepodarila, nijaký doklad mi o zaplatení nedal. Keď som išla tretí raz , opäť mi povedal, že ak zaplatím, pošle okamžite poňho a syn bude v programe operácie na prvom mieste. Ak nezaplatím, tak mi nevie zaručiť, či bude syna podľa programu operovať. Spolupacientky mi povedali, že peniaze na lepidlo pýtal aj od nich, ony to však odmietli.
Čo treba vedieť a urobiť:
V nemocnici by sme nemali podľa zákona o liečebnom poriadku platiť za zdravotnícky materiál a lieky, ako sú striekačky, ihly, sadra, obväzy, kĺbové protézy, kardiostimulátory, infúzne roztoky a ďalšie. Pacient by tiež nemal platiť za ošetrenie alebo operáciu, ak lekár rozhodne, že daný výkon potrebuje. Ak pacient výkon potrebuje, operácia či iný výkon sa nesmú podmieňovať tým, či dal nemocnici sponzorský dar, alebo nie. Ak sa pacient rozhodne zaplatiť, mal dostať potvrdenie, že nemocnici venoval sponzorský dar. Ak lekár chce za špeciálny materiál peniaze, v každom prípade si má pacient ihneď vypýtať potvrdenie o zaplatení alebo to konzultovať ešte s ďalším odborníkom.
Hanbím sa, mohli by tí medici odísť?
(alebo právo na súkromie)
Modelová situácia:
Každý, kto niekedy ležal na klinike, to dôverne pozná. Ide veľká vizita. Skúsený pán docent v bielom plášti alebo mladší asistent privádzajú do nemocničnej izby alebo do vyšetrovne menšiu alebo väčšiu skupinku medikov. Pacienti si vyhŕňajú pyžamá, ukazujú stehy, zašité rany, ženy dobrovoľne -nedobrovoľne rozťahujú nohy, nechajú si prehmatávať bruchá či konečníky.
Niekomu to vôbec neprekáža, niekto to považuje možno za vytrhnutie z nemocničnej nudy, iným je to však nepríjemné, avšak netušia, že by mohli aj protestovať. Má, či nemá pacient právo odmietnuť prítomnosť medikov na univerzitnej klinike? Musí sa dať nimi vyšetriť, alebo je odsúdený len ticho pretrpieť, ako si prezerajú jeho telo, či naňho siahajú za účelom výučby?
Čo treba vedieč a urobiť:
Podľa Charty práv má pacient počas ambulantného aj nemocničného vyšetrenia, ošetrenia a liečby právo na to, aby bolo rešpektované jeho súkromie, telesná a psychická integrita. Má dokonca právo žiadať, aby s ním zdravotnícki pracovníci zaobchádzali citlivo a ohľaduplne, brali ohľad na jeho pocity.
Gynekológ MUDr. Marián Kollár: "Pacientka môže odmietnuť prítomnosť medikov pri vyšetrení. Je to vec dohody lekára a pacienta a ľudskosti. Ak si pacientka neželá prítomnosť medikov, vyhovieme jej. Gynekologické vyšetrenie je predsa len isté špecifikum. Je iné, intímnejšie, na rozdiel od interného či ušného, očného vyšetrenia."
Každý pacient, ktorý je vo fakultnej nemocnici, by mal byť tiež poučený, že je na univerzitnom pracovisku, na ktorom sa zároveň realizuje aj výučba.
"Medicínu totiž nemožno vyštudovať len z učebníc, bez kontaktu s chorými, a to kontaktu čo najčastejšieho a intenzívneho, dokonca intímneho.Videozáznamy, počítačové animácie, výučbové kvízy, opisy konkrétnych prípadov sú nevyhnutné pri výučbe, avšak nič z toho nemôže nahradiť živého človeka. Kým si medik nesiahne na všetko, zostane to len otázkou teórie. Je niečo celkom iné, keď si to vyšetríte. Radšej raz skúsiť, zažiť, ako desať ráz počuť," dodáva gynekológ.
Už ma netrápte, chcem prirodzene zomrieť
(právo na dôstojné umieranie a smrť)
Váš príbeh:
Pavol, Bratislava:
"Moja mama má rakovinu, ktorá sa už nedá liečiť. Metastázy ju ničia tak, že chemoterapie už nezaberajú. Každé dva týždne ju vozíme do nemocnice, ale zdá sa, že iba predlžujeme jej utrpenie. Prosí nás, aby sme ju nechali doma umrieť. Dnes sú k dispozícii prístroje a lieky schopné udržať pri "živote" ľudí, ktorí by zomreli, a prežívajú dovtedy, kým sú napojení na aparatúry. Kedy sa lekár môže rozhodnúť už nepokračovať v liečbe?
Čo treba vedieť a urobiť:
Je to jedno z najcitlivejších, najkontroverznejších a najdiskutovanejších práv pacienta. Pacient má právo v terminálnom alebo nevyliečiteľnom štádiu ochorenia na takú úľavu a zmiernenie bolestí, ktoré zodpovedajú súčasným vedomostiam a možnostiam. Pacient má nárok na dôsledné rešpektovanie písomného oznámenia o ukončení života alebo jeho žiadosti v prípade vážneho ochorenia nevykonať radikálnu liečbu.
Rada lekárov: Hovorte s lekármi otvorene o svojich želaniach, citlivý zdravotník je taký, ktorý i rozumie a rešpektuje ich.
MUDr. Kristína Križanová, primárka Oddelenia paliatívnej starostlivosti Národného onkologického ústavu v Bratislave, jednoznačne tvrdí: "Lekárova povinnosť je vyliečiť, ak vyliečiť môže. Ak nemôže, musí aspoň zmierniť bolesť. Bez splnenie týchto podmienok nemôže byť lekárom.
My lekári boj s chorobou nesmieme vzdať ani priskoro, ani prineskoro, lebo oboje je pre pacienta rovnaké utrpenie. Ak pacient dostane správnu starostlivosť, o urýchlenie smrti takmer nikdy nepožiada. Ak vysloví chorý želanie čo najskôr skoncovať zo životom, musí to byť pre lekárov okamžitou výzvou spytovania svedomia. Nie pacientovho. Ale nášho. Prečo? Lebo sme nezvládli starostlivosť. Príčinou môžu byť bolesti a tu musí zasiahnuť lekár.
Bolesť dnes môžeme utlmiť do takej miery, aby sa pacient bez bolesti vyspal, bez bolesti v pokoji odpočíval a prípadne sa pohyboval."
Ordinuje váš lekár krátko?
(právo na dostupnú zdravotnícku starostlivosť)
Modelová situácia:
Eva, Martin:
Som tehotná a na poslednom sonografickom vyšetrení som čakala pred ambulanciou na schodoch v prievane vyše dve hodiny a to som bola rada, že som sa ešte dostala na rad. Niektoré ženy sa nedostali vôbec a museli čakať znova. Dostala som z toho silnú angínu a horúčku. Ale koho to zaujíma? Takých ako ja tam bolo niekoľko desiatok.
Čo treba vedieť a urobiť:
Podľa zákona o prechode niektorých pôsobností z orgánov štátnej správy na obce a vyššie územné celky ordinačné hodiny zdravotníckych zariadení určujú orgány miestnej samosprávy - mestské a obecné úrady.
MUDr. Ružena Rolná zo Všeobecnej zdravotnej poisťovne radí - sťažujte sa na samospráve: "Ak sa pacienti domnievajú, že ordinačné hodiny zdravotníckeho zariadenia sú nevyhovujúce, môžu sa obrátiť na príslušný mestský alebo obecný úrad. Ak sa v praxi stretnú s tým, že lekár nedodržiava určené ordinačné hodiny, môžu sa obrátiť na vyšší územný celok príslušného kraja, ktorý zdravotníckym zariadeniam vydáva povolenie na poskytovanie zdravotnej starostlivosti.
Ak sa potvrdí, že lekár určené ordinačné hodiny nedodržiava, poisťovňa o tom informuje buď riaditeľa štátneho zdravotníckeho zariadenia, alebo v prípade neštátneho zdravotníckeho zariadenia okresného lekára. Poisťovňa môže pristúpiť aj k sankciám a v krajnom prípade až k rozviazaniu zmluvného vzťahu.
