Na Slovensku prebiehajú zložité reformy pri súčasnom zlepšovaní hospodárenia štátu. V okolitých krajinách sa podobné opatrenia nedarí presadzovať a Slovensko sa tak môže stať prvým štátom Visegrádskej štvorky, ktorý zavedie jednotnú európsku menu. Na otázky SME v tejto súvislosti exkluzívne odpovedal expert Svetovej banky LAJOS BOKROS.
Slovensku sa na rozdiel od ostatných štátov Visegrádskej štvorky darí znižovať deficit verejného rozpočtu. V čom vidíte príčinu?
"Slovensko za posledných šesť rokov podalo obdivuhodné a pôsobivé ekonomické výkony najmä vďaka tomu, že hospodárstvo bolo pod talentovaným vedením súčasného ministra financií Ivana Mikloša. Krajina si udržala vnútornú aj vonkajšiu finančnú rovnováhu, kým sa v nej zavádzali rozsiahle reformy. Výsledkom je, že ekonomika Slovenska dosahuje výrazný rast, ktorý ťahajú najmä zahraničné investície, ale aj oživovanie domáceho podnikateľského prostredia. Rast vývozu dokonca v poslednom čase predstihol rast dovozu, čo ešte väčšmi pomohlo v zlepšovaní vonkajšej rovnováhy. Je to mimoriadny úspech nielen v rámci V4, ale aj celkovo medzi všetkými tranzitívnymi ekonomikami. Rýchly rast a solídny vývoj verejných financií - to je najlepší spôsob, ako sa priblížiť vyspelému svetu."
Znižovanie deficitu verejných financií sa spája s opatreniami, ktoré sa nestretávajú vo verejnosti s veľkým pochopením. Keď ste boli maďarským ministrom financií, sám ste museli čeliť vlne kritiky. Podobnú skúsenosť mal aj Leszek Balcerowicz v Poľsku, pokusu o odvolanie dnes čelí aj náš minister Mikloš.
"Je viacero dôvodov, prečo by sa mali deficity verejných rozpočtov znižovať. Po prvé, ekonomický rast sa nedá udržať, keď sa neudrží nízky deficit. Najlepším príkladom je Maďarsko. Tamojšie vlády od roku 2000 zvyšovali rozpočtový deficit, keď mzdovými opatreniami vo verejnej správe umelo zvýšili domáci dopyt. Výsledok sa ukázal, keď sa v posledných troch rokoch výrazné spomaľovala ekonomická aktivita. Po druhé, vysoké deficity obmedzujú produktívne investície tým, že pohlcujú peniaze. Rozpočtový deficit má totiž tendenciu zvyšovať infláciu a úrokové sadzby, čo tlmí investičné aktivity podnikovej sféry, ktorá má byť motorom ekonomického rastu. Po tretie, vysoké deficity zvyšujú zadlženosť. Nielenže je to nefér voči budúcim generáciám, ale zároveň to odrádza dnešných investorov. Keď sa v poslednom čase veľkí zahraniční investori rozhodli pre Slovensko, zohrala v tom pozitívnu úlohu aj rozvážna rozpočtová politika slovenskej vlády."
Súčasné reformy však odkláňajú preferencie občanov smerom k opozičným stranám. Možno sa obávať, že po najbližších voľbách sa nová vláda rozhodne, že niektoré reformné kroky dnešnej vlády jednoducho zruší?
"Ani jedna budúca vláda by nemala rušiť reformy, ktoré sa už na Slovensku spustili. Tieto reformy, či už ide o zmeny v oblasti dôchodkov, daní, alebo zdravotníctva, v budúcnosti vyvolajú ešte silnejší a udržateľnejší ekonomický rast. Zavedenie viacpilierového financovania do penzijného systému zvýši osobné úspory a posilní vzťah medzi dnešnými odvodmi a budúcimi dôchodkami. Systém tak bude z dlhodobého hľadiska udržateľný, čo je kľúčové v krajine, kde obyvateľstvo ubúda a starne. Rovná daň už ukázala svoju silu, keď výrazne prispela k zlepšeniu schopnosti konkurencie celého hospodárstva. Koncernu Hyundai pomohla v rozhodovaní o umiestnení nového závodu na Slovensku. Ako som už naznačil, súčasný investičný boom je vyjadrením dôvery v hospodársku politiku."
Neobávate sa, že štáty strednej Európy môže od ozdravovania verejných financií odradiť počínanie Nemecka či Francúzska, ktoré majú problémy s plnením Paktu stability a rastu?
"Neschopnosť Nemecka a Francúzska udržať rozpočtové deficity pod úrovňou troch percent hrubého domáceho produktu môže poslúžiť ako najlepšia výhovorka pre neplnenie tejto podmienky, ktorá je najdôležitejšia pri zavádzaní eura. Je to naozaj nepríjemné. Treba však pamätať, že situácia v Nemecku a Francúzsku je úplne iná ako v štátoch V4. Nemci a Francúzi majú aktívne saldo zahraničného obchodu, a preto sa môže v období pomalého ekonomického rastu javiť ako rozumné vynaložiť viac peňazí na podporu domáceho dopytu. Visegrádske krajiny však majú dvojité deficity, teda v mínuse sú aj verejné financie aj zahraničný obchod. V takej situácii, samozrejme, nie je vhodné podporovať domáci dopyt. To, čo treba zmeniť, je štruktúra dopytu. Štáty V4 by mali výrazne znížiť rozpočtové výdavky a utvoriť väčší priestor na produktívne investície. Tak dosiahnu rýchlejší a finančne udržateľnejší rast."
Niektoré štáty únie navrhujú zmeniť pravidlá Paktu stability a rastu. Je to podľa vás dobrý nápad?
"Pakt stability by sa mohol pokojne zmeniť tak, aby v ňom bolo aj kritérium udržateľnosti zadlženia. Krajiny eurozóny s relatívne nízkym zadlžením a prebytkom bežného účtu by mohli v období hospodárskeho útlmu dostať možnosť minúť viac, najmä na investície. Tým by sa mohol zvýšiť domáci dopyt bez toho, aby to bezprostredne ohrozilo vnútornú alebo vonkajšiu finančnú rovnováhu. Nadmerné rozpočtové deficity by však mali byť len dočasnou záležitosťou a mali by výrazne klesnúť v čase rýchlejšieho ekonomického rastu. Je to nevyhnutné v záujme udržania hodnoty a dôveryhodnosti spoločnej meny."
Ekonómovia sa rozchádzajú v názoroch na rýchlosť, s akou sa noví členovia únie usilujú zaviesť euro.
"S prijímaním eura sa netreba ponáhľať. Je pravda, že prínosy vyplývajúce zo zavedenia eura jednoznačne prevýšia možné pozitíva zachovania národnej meny. K menovej únii by sme sa však mali pripojiť len vtedy, keď to dokážeme urobiť udržateľným spôsobom. Nestačí len na jeden rok splniť Maastrichtské kritériá. Treba zrýchliť štrukturálne reformy takým spôsobom, aby rozpočtové deficity, verejný dlh a inflácia udržateľne klesali. A to nie je ľahká úloha. Hrdinské výkony slovenskej vlády pri znižovaní verejných výdavkov sú súčasťou takejto zodpovednej ekonomickej politiky."
Slovensko výrazne zmenilo svoj daňový systém tesne pred vstupom do únie, kde sa začína hovoriť o harmonizácii daní. Čo si o takýchto tendenciách myslíte?
"Nie som fanúšikom plošnej harmonizácie daní. Harmonizácia vo vybraných oblastiach môže byť zmysluplná, napríklad, keď sa stanoví spoločný daňový režim a podobné sadzby pre veľké nadnárodné podniky s pobočkami vo viacerých členských štátoch. Zdaňovanie príjmov obyvateľstva, určovanie sadzieb dane z pridanej hodnoty a nastavovanie miestnych daní by mali zostať súčasťou hospodárskej politiky na národnej úrovni. Je to dôležité, ak sa má výrazne zvýšiť celková schopnosť konkurencie eurozóny v porovnaní so zvyškom sveta." MARTIN JAROŠ
Lajos Bokros
Pracuje vo Svetovej banke od roku 1996. V súčasnosti je riaditeľom finančných a poradenských služieb pre Európu a Strednú Áziu.
V rokoch 1995 - 1996 pôsobil ako minister financií Maďarskej republiky. Na tomto poste sa venoval najmä privatizácii a transformácii finančného sektora.
Pred vstupom do politiky pôsobil v manažérskych funkciách v Budapeštianskej banke, na budapeštianskej Burze cenných papierov, v Národnej banke Maďarska a v 80. rokoch pracoval ako analytik na ministerstve financií.
Doktorát z ekonómie a finančníctva získal na Ekonomickej univerzite v Budapešti.
Tento rozhovor nám Lajos Bokros poskytol prostredníctvom e-mailu. Jeho odpovede neboli redakčne upravované ani krátené.
