PRAHA - Škody, ktoré vznikli v dôsledku rôznych katastrof, vlani dosiahli 70 miliárd dolárov, čo je približne 2,3 bilióna korún. Tvrdí to analýza, ktorú zverejnila druhá najväčšia zaisťovňa na svete Swiss Re. Rok predtým namerala spoločnosť škody za 55 miliárd dolárov.
Svetové poisťovne vyplatili vlani za škody 18,5 miliardy dolárov. Z tejto sumy pripadlo zhruba 88 percent na poistné plnenia za prírodné katastrofy. Zvyšok smeroval na úhradu škôd, ktoré vznikli zlyhaním techniky alebo ľudského faktora, napríklad nehody, výbuchy v podnikoch, alebo na stratu satelitov.
V roku 2003 prišlo v súvislosti s prírodnými katastrofami a nešťastiami zapríčinenými ľudskou činnosťou o život 60-tisíc ľudí. V štatistikách vedených od roku 1970 sa tak vlaňajšok zaradil množstvom ľudských obetí katastrof na siedme miesto. Viac než dve tretiny ľudí zomreli pri zemetraseniach, keď absolútnu väčšinu z nich (41-tisíc mŕtvych) pochovali trosky domov pri decembrovom zemetrasení v iránskom Báme.
Medzi najzávažnejšie udalosti patril napríklad trojdňový výpadok elektrického prúdu v USA, ktorý "stál" 6,8 miliardy dolárov. Vlna letných horúčav v Európe priniesla škody za 12,3 miliardy dolárov. Miliardové škody spôsobili aj tornáda a krupobitia v Spojených štátoch.
Štúdia Swiss Re ukázala aj nevyváženosť poistenia vo svete. Kým na ázijský kontinent pripadala takmer polovica všetkých škôd a 87 percent obetí, vyplatených v tomto regióne bolo len necelých osem percent z celosvetového balíku odškodnenia. Naopak, v USA sa dočkali postihnutí viac ako 60-percentného podielu.
Experti zaisťovne upozornili aj na rýchle rastúce náklady na poistné plnenia za prírodné katastrofy, ktoré sú spôsobované celosvetovými klimatickými zmenami. Podľa ich názoru existuje reálne nebezpečenstvo, že ľudské zásahy do prírodných procesov by mohli významne urýchliť prirodzené zmeny klímy, čo by viedlo ku katastrofe. (čtk)
