Do včerajšieho dňa Úrad pre finančný trh nedostal ani jednu žiadosť o udelenie povolenia na vznik a činnosť dôchodkovej správcovskej spoločnosti (DSS). Práve správcovské spoločnosti majú byť sprostredkovateľom starobného dôchodkového sporenia, ktoré je kľúčom dôchodkovej reformy.

Podľa hovorcu úradu Marka Kačmára úrad ešte čaká na vykonávací predpis ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny. Hovorca tohto rezortu Martin Danko tvrdí, že ministerstvo pripravilo dva návrhy vyhlášok - prvú o spôsobe preukazovania splnenia podmienok na udelenie povolenia na vznik a činnosť dôchodkovej správcovskej spoločnosti a druhú o odbornej skúške sprostredkovateľa starobného dôchodkového sporenia.

Tento týždeň by mali byť obe vyhlášky predložené do legislatívnej rady vlády. Účinné budú až po schválení vládnym kabinetom. Danko však včera nevedel presne povedať, kedy sa tak stane.

Bez spoločností reforma nebude

Zákon o starobnom dôchodkovom sporení hovorí, že Úrad pre finančný trh rozhoduje o povolení pre DSS v lehote najneskôr do šiestich mesiacov. Bez existencie aspoň jednej dôchodkovej správcovskej spoločnosti nie je možné od začiatku budúceho roka spustiť druhý pilier dôchodkovej reformy, pretože sú to práve DSS, ktoré majú spravovať a zhodnocovať peniaze občanov vložené do dôchodkových fondov. Z nich sa potom prostredníctvom poisťovní, ktoré si občania sami vyberú, budú vyplácať starobné dôchodky, predčasné starobné dôchodky a vdovské dôchodky.

Podľa spomínaného zákona sa povinne na starobnom dôchodkovom sporení musia zúčastniť tí občania, ktorí pred 1. januárom 2005 nie sú dôchodkovo poistení v súčasnom priebežnom systéme. Ide predovšetkým o mladých ľudí. Tí si budú môcť vybrať len niektorú z dôchodkových správcovských poisťovní, nie samotný systém dôchodkového poistenia. Iba občania, ktorí už sú poistení, si budú môcť zvoliť, či zostanú v súčasnom v priebežnom dôchodkovom systéme, alebo si začnú na dôchodok sporiť.

Lehota na rozhodnutie im začne plynúť 1. januára 2005 a skončí sa 30. júna 2006. Ak sa počas tohto obdobia rozhodnú pre dôchodkové sporenie, ich účasť na ňom už potom bude povinná. Títo občania sa ocitajú teda vo výhode, ak sa im totiž sporenie na dôchodok nebude zdať, zostanú v starom systéme. Ale o čo viac ich takých bude, o to dlhšie budú musieť občania zapojení do dôchodkového sporenia prispievať do priebežného systému. Nie je teda jedno, ako tieto dva dôchodkové systémy budú koexistovať. To, koľko ľudí sa rozhodne pre nový systém sporenia na dôchodok, bude teda závisieť aj od toho, či ich dôchodkové správcovské spoločnosti presvedčia o jeho výhodnosti.

Nepriateľom reformy je čas

Parlament zákon o starobnom dôchodkovom sporení schválil 16. decembra. Prezident Rudolf Schuster ho však vrátil na opätovné prerokovanie. Národná rada jeho veto prelomila 20. januára, platným sa stal o jedenásť dní neskôr.

Fakt, že Úrad pre finančný trh zatiaľ nedostal ani jednu žiadosť o udelenie povolenia pre dôchodkovú správcovskú spoločnosť možno vysvetliť tým, že zákon je platný len krátky čas, vykonávacia vyhláška ešte neexistuje a založenie takejto spoločnosti je z hľadiska požiadaviek na výšku vlastného kapitálu, ako aj dôveryhodnosť a profesionalitu vrcholového manažmentu náročný proces.

Štátne orgány nemôžu nikoho nútiť, aby založil DSS a začal podnikať na báze dôchodkového sporenia. Môžu vytvoriť len vhodné podmienky, aby na trhu záujem o takéto podnikanie bol - najlepšie záujem serióznych subjektov.

Najbližšie týždne otestujú kvalitu týchto podmienok.