Neposlušných posielal komunistický režim do jáchymovských baní. Neľudské podmienky v pracovných táboroch tam v päťdesiatych rokoch neprežilo asi dvetisíc politických väzňov. Na tamojšom cintoríne sa pri symbolickom hrobe raz za čas stretnú tí, čo jáchymovské peklo prežili. FOTO - ARCHÍV ČTK
BRATISLAVA - Obete komunistického režimu sú na tom aj 14 rokov po revolúcii finančne často horšie ako ich bývalí prenasledovatelia. Keď dnes odchádza do dôchodku sudca, prokurátor, či policajt, ktorý robil nadprácu pre bývalý režim, vypočíta sa mu penzia z platu, ktorý bol väčšinou vyšší ako v iných profesiách. Nárok má aj na ďalšie zvýhodnenia. Obete režimu naopak mali väčšinou problémy nájsť si slušne platenú prácu.
Policajt môže k starobnému dôchodku podľa dosiahnutej hodnosti a odslúžených rokov dostať až 9-tisíc korún mesačne. Sudcovia budú mať dôchodky vyššie ako 30-tisíc mesačne.
Príplatok k dôchodku za mesiace strávené v komunistických väzeniach, je výrazne nižší - do konca minulého roku aj s ním mohol byť najvyšší dôchodok niečo vyše 9-tisíc korún.
Odbojári cítia krivdu
"Pocit krivdy máme všetci. Po finančnej aj morálnej stránke," hovorí predseda Konfederácie politických väzňov Anton Neuwirth. "Z väzenia sa nevracalo do zamestnania, z ktorého sme odchádzali. Vždy sme boli druhoradí občania," pridáva sa Ervin Madunický. Hoci je vysokoškolsky vzdelaný elektrotechnik, po návrate z väzenia sa s ťažkosťami zamestnal ako obyčajný elektrikár.
Anton Malacký si spomína na svojho väzniteľa z Leopoldova v 50. rokoch. Žil a stále žije vo Viničnom, odkiaľ je aj Malacký. Keď si vo väzení pýtal lekára, lebo mal vybité zuby, dotyčný mu vraj povedal: "Takých ako ste vy, máme dosť."
Malacký hovorí, že väzniteľ odišiel do dôchodku v roku 1992 ako podplukovník a šéfoval vtedy bratislavskému Justičnému palácu. Považuje to za rukolapný dôkaz, že títo ľudia sú stále dobre platení. "On má dôchodok ako náčelník Justičného paláca, ja ako fabrický robotník."
Niekoľko rokov Malacký pracoval aj v uránových baniach v Jáchymove. Keď sa dostal na slobodu musel štátu zaplatiť za stravu a ubytovanie približne 6-tisíc korún. "Roky sme zadarmo kopali v Jáchymove urán a čo sme za to dostali?"
Medzi sudcami sa poriadok neurobil
"Aj dnes na súdoch a prokuratúrach pôsobí niekoľko, aj keď nie veľa ľudí, ktorí sa spreneverili svojmu poslaniu v minulosti a robili nadprácu aj pri politických deliktoch," priznáva minister spravodlivosti Daniel Lipšic. Tvrdí, že bez zmeny ústavy sa s tým nedá nič spraviť, politická vôľa na zmenu však nie je.
V Nemecku nesmie byť sudcom ani právnikom nikto, kto pred zjednotením krajiny pracoval pre komunistický režim. Zákon, ktorý to hovorí, odobril nemecký ústavný súd aj Európsky súd pre ľudské práva v Štrasburgu. "Súdy tak rozhodli, pretože existuje verejný záujem, aby právnické profesie boli obsadené ľuďmi, čo majú čistý štít," hovorí Lipšic. Aj u nás sudcov a prokurátorov, ktorí tento predpoklad nespĺňajú, ubúda, ale len preto, že postupne odchádzajú do dôchodku.
Jedným zo sudcov Najvyššieho súdu, čo odišli začiatkom roka do dôchodku, je Stanislav Lehoťák. Ako dôchodca bude brať vyše 30-tisíc korún mesačne. Človek s rovnakým menom a dátumom narodenia je v tzv. Cibulkových zoznamoch spolupracovníkov ŠtB zapísaný ako agent tajnej služby.
Lehoťáka v roku 1997 navrhla vláda za podpredsedu Najvyššieho súdu. V tom čase o obsadení miesta rozhodoval parlament a vtedajší poslanec KDH Ivan Šimko v diskusii vyhlásil, že v roku 1992 mal v rukách osvedčenie jedného z kandidátov navrhnutých vládou, ktorý neprešiel lustráciami. Lehoťák sa podpredsedom súdu nestal.
Nech komunisti povedia, prečo sa zmenili
Odbojári napriek všetkému tvrdia, že necítia nenávisť ku konkrétnym ľuďom, ale len k režimu. "Chceme podať svedectvo o komunizme ako o zločineckej ideológii," vyhlásil Neuwirth.
Obete režimu protestovali, keď sa v roku 1999 prezident Rudolf Schuster zúčastnil na odovzdávaní Medaily za vernosť bývalému prokurátorovi Antonovi Rašlovi, ktorý je známy z procesu s vojnovým zločincom prezidentom Jozefom Tisom. Neskôr, začiatkom 50. rokov, sa Rašla podieľal na politických procesoch aj s rozsudkami smrti. Neskôr sa sám stal ich obeťou a strávil niekoľko rokov vo väzení.
Jozef Vicen zo Zväzu protikomunistického odboja si napriek tomu myslí, že takáto forma morálnej odmeny generálovi Rašlovi neprináleží. "Absolútna kolaborácia a maximálne postavenie v štáte, spoločenské, materiálne zaistenie," zhodnotil to Vicen.
Všetkým bývalým komunistom Vicen odkazuje: "Mali by povedať, od pána prezidenta počnúc, prečo už nie sú komunisti. Ak toho nie sú schopní, znamená to, že sa vnútri nezmenili." Schusterovi vyčíta, že ešte ako komunistický funkcionár v Košiciach podpísal návrh, ako prekaziť púť v Levoči. Po revolúcii už ako prezident na púti kľačal v prvom rade.
Lipšic: Žiadny zákon nenapraví všetky krivdy
Od roku 1990 štát vyplatil obetiam komunistického režimu rôznymi formami vyše miliardy korún odškodného. Na zozname rehabilitovaných je 102-tisíc osôb. Predseda Konfederácie politických väzňov Anton Neuwirth tvrdí, že na jedného odškodneného je to v priemere 12 500 korún. "My čo sme celé roky sedeli vo väzení, sme dostali výšku jedného mesačného platu," povedal.
"Vo verejnosti sa navodzuje, že obete komunizmu sú odškodnené a nie je to pravda," hovorí šéf Zväzu protikomunistického odboja Jozef Vicen.
"Žiadny zákon nenapraví najmä morálne krivdy, ktoré boli v minulosti spáchané," hovorí minister spravodlivosti Daniel Lipšic. O peniazoch na odškodné chce rokovať aj s poslancami. Myslí si, že je morálnou povinnosťou štátu odškodniť čo najviac tých, čo trpeli počas komunizmu.
Odškodňovanie upravilo postupne niekoľko zákonov. Niektoré umožnili vyplatenie jednorazových príspevkov, ďalšie priniesli príplatok k dôchodku za čas strávený vo väzení. Politický väzeň, ktorý sedel v klasickom väzení, dostáva za každý mesiac za mrežami 15 korún k dôchodku. Ľudia, ktorí pracovali v uránových baniach, majú o desať korún viac.
(rp)
