a Sabolová, Stanislav Štepka, Lujza Schrameková, Csongor Kassai/Daniel Heriban, Mojmír Caban/René Štúr, Lenka Barilíková, Maruška Nedomová
Milan Rastislav bol - nedá sa prehliadnuť - malý. Na fotkách so svojou milovanou radšej sedí. Napriek tomu, či práve preto mal veľké detské sny o svojich rodných Košariskách i košiaroch, že raz budeme takí samostatní, neutláčaní, schopní a dobrí, ako sme dnes. "Mám vlasť. Aká radosť, aká tesknota," napísal s vedomím ťaživej minulosti i v tušení neľahkej budúcnosti.
Nebolo to vôbec tak dávno, keď naše encyklopédie uvádzali, že bur-žoázna historiografia vytvorila okolo postavy nepravdivú legendu vynikajúceho diplomata a jedného z tvorcov našej štátnosti.
Radošinci si našťastie už dnes mohli dovoliť k legendárnej Štefánikovej fotke v uniforme francúzskeho legionára dokresliť nedokonalé telo i meniace sa krajinky na pozadie. V divadle niekedy stačí vyrobiť krídla zo stoličiek, k stolu pripevniť drevenú vrtuľu a môže sa lietať od Prahy cez Paríž až do Ameriky. I hviezdy, ktoré náš vedec s takou vášňou pozoroval, dostali trochu oblejšie tvary. U dramatika Stanislava Štepku človek neočakáva radikálnu interpretáciu dejín či hĺbkové rozkrytie charakterov, dočká sa však milo absurdných situácií a príjemných pesničiek, ktoré sú trochu k veci a trochu okolo nej.
Z existujúcich verzií osudného pádu lietadla si Štepka prirodzene vybral tú najsmiešnejšiu - zmýlenie si talianskeho lietadla s maďarským. Politológovia si nezgustnú na analýze dejinných súvislostí, historici sa možno aj pousmejú, diváci si však svojho snivého Generála môžu vychutnať. Osvedčený sendvič: scénka, pesnička, scénka - pripravený režisérom Ondrejom Spišákom, je totiž dostatočne šťavnatý a drží si kompaktný divadelný tvar. Kostýmy Petra Čaneckého sú vzácne čisté, známe maľovačky Fera Liptáka navodzujú hravú atmosféru. Farebná hudba Jána Melkoviča dodáva predstaveniu dostatočne rozlíšené atmosféry i rytmus.
Kamil Mikulčík viedol Štefánika skôr v romantickej rovine, v kontraste s ním mohol teda Stanislav Štepka vyťažiť maximum komiky v úlohách prísneho otca Pavla Štefánika, Masaryka či misionára na Tahiti. Hlavným hrdinom dielka je však - ako to u Štepku býva - Slovák, zvláštny druh človeka, ktorému je škoda portské rozlievať. Vynikajúce exempláre Slovákov i Neslovákov vytvoril rodený komik Csongor Kassai. Celkom nádejne sa v úlohe Štefánikovej priateľky Guiliany Benzoniovej predstavila Lívia Sabolová, ktorá alternovala skúsenejšiu Soňu Norisovú.
"Motor hučí. Treba ísť. Ísť, ustavične ísť." Napísal v liste Guiliane pred svojím posledným letom. Keby si náš hrdina doprial trochu lenivosti a veril kruhom, ktoré sa mu robili pred očami - nemusela sa jeho cesta skončiť pri Vajnoroch. Generál z Radošinského naivného divadla však svoju púť v Bratislave istotne neskončí.
