FOTO - ARCHÍV
Adolf Scherer, rodák z dedinky Priekopa medzi Vrútkami a Martinom, dostal futbalový talent do vienka, presnejšie zdedil ho po otcovi, chýrnom futbalistovi v dedine, a vo vrcholovom futbale ho ešte zdokonalil. Stal sa jedným z najuznávanejších kanonierov u nás, prirovnávali ho nasadením v hre a streľbou k Pažickému, ktorý mu bol veľkým vzorom. Presvedčil v ČH Bratislava, ktorej pomohol k zisku jediného titulu. Obrovský podiel mal aj na zisku striebornej medaily na MS 1962 v Čile, keď vo štvrťfinále a v semifinále strieľal dôležité góly. Po odchode do Francúzska v roku 1969 sa s 25 gólmi zaslúžil o záchranu Olympique Nimes v najvyššej súťaži. Jeho prednosťou bola tvrdá strela spôsobom, aký už dnešní kanonieri ani neovládajú. Dolfi sa vedel oprieť v správnej polohe do lopty, dokázal páliť priamo priehlavkom, halfvolejom, jeho strely mali úžasnú rýchlosť. Svojím pohybom pôsobil ako tank, v plnej pohode bol pre obrancov takmer neudržateľný. Vo 4. ročníku Pohára Práce v sezóne 1961/62 o najlepšieho ligového strelca dal 24 gólov a na dlhých 26 rokov to bol československý rekord. Až v 31. ročníku v sezóne 1987/88 ho s 25 gólmi prekonal Milan Luhový.
Objavený vo Švédsku
Dolfi išiel na učňovku do Vrútok, kde sa chystal na povolanie rušňovodiča. Zároveň hrával aj futbal a ako reprezentant učilišťa cestoval na železničiarske majstrovstvá Európy do Švédska. V troch zápasoch dal 11 gólov a toto si všimli funkcionári vtedy ambicióznej ČH Bratislava. Zariadili, aby išiel na vojenčinu a hrával za ich tím.
V treťom ligovom kole mal debut proti Tatranu Prešov s neslávnym koncom. Scherer mal nahradiť zraneného strelca Košnára, ale nedarilo sa mužstvu ani jemu a podľahli Tatranu 0:1. Dve kolá na lavičke mohol premýšľať, ako dať ligový gól a v 6. kole dostal šancu proti Hradcu Králové a výsledok 2:0 urobili Schererove góly. Odpich ako remeň umocnil jeho husársky kúsok v zápase Čechy - Slovensko (1:5), v ktorom dal všetkých päť gólov!
V nasledujúcom roku sa dostal prvý raz do reprezentácie proti Švajčiarsku a bola to pamätná premiéra. Po prvý raz hral čisto slovenský útok Moravčík, Scherer, Obert, Pavol Molnár, Ladislav Pavlovič a o oba góly sa zaslúžila nová dvojica na pravej strane - slovanista Moravčík a Scherer z "Červenky".
Vytlačil mu veril
Keď sa k reprezentácii dostal mág Rudolf Vytlačil namiesto Karla Kolského, Scherer si získal v nej trvalé miesto, lebo bol to Vytlačil, ktorý ho kedysi do reprezentácie vôbec objavil a odporúčal. Pamätný zápas v roku 1959 v kvalifikácii proti Írsku, ktorý bol odvetou za 0:2 v Dubline, sa v Bratislave skončil 4:0 a hoci Scherer nedal gól, tlačil sa do nového mužstva. V útoku mali Slováci opäť prevahu, keď okrem stredového obojživelníka Vlastimila Bubníka (hral hokej za ZKL Brno a futbal za KPS Brno) boli po stranách L. Pavlovič (Prešov), Scherer, Kačáni, Dolinský (všetci ČH).
O rok neskôr sa mu podaril ďalší husársky kúsok, keď v medzištátnom stretnutí s Holandskom (4:0) dal tri góly. O tom môže dnešná generácia iba snívať. Stal sa stabilným útočníkom v chýrnej konkurencii vtedajšieho československého mužstva a hoci sa mu v úvode na MS 1962 v Čile strelecky nedarilo, Vytlačil mu trpezlivo dával dôveru, veriac, že jeho čas príde. A stalo sa. Vo štvrťfinále sme zdolali Maďarsko jediným gólom Scherera, ktorý už v 14. min schladil optimistických susedov. V semifinále sme zdolali Juhosláviu s hviezdami ako Šekularac, Skoblar 3:1. Na Kadrabov gól v 49. min odpovedal Jerkovič v 70. min, ale potom prišli chvíle Scherera. V 80. min po dravom prieniku vyrovnal a v 83. min z penalty spečatil výsledok. "Scherer bol pri obrovskej chuti, tak som ho poslal na penaltu, hoci bol určený Kvašňák. Jeho kop bol ľadovo pokojný a boli sme vo finále," povedal vtedy Vytlačil.
Dostali sme sa do finále, tam sme dali Brazílii jediný gól, bolo z toho striebro, druhé a posledné v histórii pre Československo z MS. Mužstvo sa stabilizovalo na zostave Schrojff - Tichý, Pluskal, Popluhár, Novák - Kvašňák, Masopust - Pospíchal, Scherer, Kadraba, Jelínek, keď v úvode dostávali šancu aj Lála (pravý obranca) a Štibráni (autor slávneho gólu Španielom v skupine pri výhre 1:0).
Z histórie futbalu v komunistickom Československu vypadol v roku 1973, keď emigroval do Francúzska. Mal tam pripravenú dobrú pôdu, veď bol hrdinom z Nimes. Ale stratil sa z historických záznamov, z fotografií, z tabule na zväze i v klube, vrátil sa tam až po roku 1989, keď dostal aj odznak Ligového kanoniera s poradovým číslom 37. Kariéru končil v Avignone, kde sa po druhý raz oženil. Postavil si dom, mal ďalšie dve deti, zriadil si bar pod futbalovým názvom Penalty. Nesmierne obľúbený človek, ktorý bol priamočiary na ihrisku aj v živote, sa po nežnej revolúcii pokúšal preniesť niečo z francúzskej profesionality do slovenských pomerov vo futbale v Martine. Keď zistil, že je to ťažké, ba priam nemožné, vrátil sa do Francúzska.
Najlepší kanonieri v histórii ligy
Róbert Semeník 1. FC Košice 29 1995/96
Peter Dubovský Slovan Bratislava 27 1991/92
Milan Luhový Dukla Praha 25 1988/89
Adolf Scherer ČH Bratislava 24 1961/62
Peter Dubovský Slovan Bratislava 24 1992/93
Václav Daněk Baník Ostrava 24 1986/87
Milan Luhový Dukla Praha 24 1987/88
Vizitka
Adolf SCHERER, narodený 5. mája 1938 v Priekope. Hral za Lokomotívu Vrútky, ČH Bratislava a Slovnaft Bratislava (1957-1965), Lokomotívu Košice (1965-1967), VSS Košice (1967-1969), Olympique Nimes (1969-1972), Strojárne Martin (1972), Avignon (1973-1975). Reprezentoval 36-krát (1958-1964) a dal 24 gólov, čím sa dostal na piate miesto tabuľky čs. strelcov. Najdôležitejšie góly dal na MS 1962, kde získalo čs. mužstvo striebro. Je majstrom republiky 1959 s ČH Bratislava, k čomu prispel 15 gólmi, roku 1961 bolo jeho mužstvo druhé za Duklou Praha a Scherer dal opäť 15 gólov. V ročníku 1967-1968 sa stal druhým najlepším strelcom ligy vo VSS Košice za Adamcom zase s 15 gólmi. V roku 1962 sa prestrieľal na kráľa strelcov s 24 gólmi. Patrí do Klubu stovkárov, má odznak s č. 37, keď nastrieľal 128 gólov. Uplatnil sa aj vo francúzskej lige v Olympique Nimes a v Avignone, kde v roku 1975 skončil s aktívnou činnosťou.
