FOTO - TASR
Hokejový majster sveta z Göteborgu MICHAL HANDZUŠ (vo štvrtok oslávi 27. narodeniny) má mimo ľadu jemné spôsoby, niekedy až plachý prejav, váži slová. Jeho ruky, ktorými vo voľnom čase s obľubou listuje v knihách, sú však stavbou dimenzované aj na rizikové situácie v NHL. Stále dlhovlasý Banskobystričan v drese Flyers bol jedným z aktívnych účastníkov hromadnej bitky v zápase Philadelphia - Ottawa (5:3), v ktorej sa zrodil historický rekord celej NHL v počte trestných minút - 419.
Zažili ste v hokeji niečo podobné?
"Určite nie. Už pred zápasom bolo dosť emócií, ktoré potom prepukli do nekontrolovateľného stavu. Rozhodcovia ešte vyše deväťdesiat minút po zápase aj pomocou videozáznamu presne rozdeľovali tresty do zápisu."
Z čoho pramenili emócie?
"V predchádzajúcom vzájomnom zápase útočník Ottawy Havlát uštedril nešetrný krosček do tváre nášmu Recchimu. Niečo viselo vo vzduchu."
Najprv sa pobili Brashear s Rayom, ktorí to ako bitkári majú v pracovnej náplni. Potom však došlo k porušeniu nepísaných pravidiel. Ako?
"Myslím, že rozbuškou bol útočník Ottawy Neil. Ten sa hneď po buly pustil do môjho spoluhráča Rada Somíka. Neil patrí do bitkárskeho stavu, Rado nie, preto to naša striedačka nemohla nechať len tak. Zaujímavé je, že v tomto dueli obstál lepšie Somík. Neilovi museli zašívať obočie, Rado ostal nepokorený."
Potom ste si to rozdali vy s Fisherom. Kto začal?
"Ja, aj keď nie som bitkár. Neviem sa biť. Bolo to prvýkrát v mojej kariére, čo som išiel do protihráča prvý, lebo situácia si vyžadovala jasný postoj. Predtým som sa dostal do kontaktu iba s Komisarekom z Montrealu ešte v decembri. Nebola to však klasická bitka. Proti Fisherovi som teraz veľa vody nenamútil, prehral som. Zhodil ma na ľad skôr, podarilo sa mi však ubrániť a do tváre som nedostal žiadny úder."
Z tímu Philadelphie sa okrem vás a Somíka bil aj Radivojevič. Hossa s Bondrom ostali na striedačke Ottawy, do mastenice sa zapojil iba Zdeno Chára. Kontaktovali ste sa na ľade?
"Nie, ani po zápase nebola príležitosť rozobrať vec."
Atmosféra v kabíne po boji?
"Jasne prevládol názor, že sa bolo treba postaviť. Dá sa povedať, že táto skúška nás zomkla, čo nás môže posilniť v play off. Ja som síce svoju bitku s Fisherom prehral, ale tím zápas vyhral a získal cenné body."
Aká bola cesta do Washingtonu, kde ste hrali hneď na druhý deň?
"Žiadny míting sa nekonal. Nastúpili sme do vlaku a každý sa zaoberal svojimi myšlienkami."
Do vlaku, neleteli ste?
"Áno, Flyers majú vlastný vlak s dvoma vagónmi, čo nikde nezastavuje. Používame ho iba na cesty do Washingtonu a do New Yorku, keď hráme v Madison Square Garden. Vlakom sme vo Washingtone za dve hodiny, čo je lacnejšie, ale aj rýchlejšie ako lietadlom. Ak by sme zarátali dopravu na letisko a späť, plus čakanie na voľnú runway, bezpečnostné kontroly. Navyše vlak nás dovezie priamo do stredu mesta a je v ňom aj pohodlnejšie. Neletecky - autobusom sa dopravujeme na zápasy s New Jersey - len hodina a štvrť po diaľnici - a s New York Islanders."
Po triumfe nad priamym súperom o prvenstvo vo Východnej konferencii ste na druhý deň nečakane prehrali vo Washingtone, ktorý je hlboko pod čiarou, postup do play off. Čím to?
"Taká je NHL. Vo Washingtone sme hrali zle, prehra bola zaslúžená. Boj o prezidentskú trofej však rozhodne nevzdávame."
