Trojpercentnú hranicu potrebnú na vstup do parlamentu prekročila ešte Komunistická strana Grécka s 5,88 a Koalícia pokrokových a ľavicových síl s 3,25 percenta hlasov.

Líder konzervatívcov Kostas Karamanlis (47) sa stane najmladším gréckym premiérom od roku 1945. Podobne ako predseda Pasoku Jorgos Papandreu pochádza z politickej dynastie. Má povesť razantného človeka, ktorý bude musieť po nástupe do vládnej funkcie ubrať zo svojej prieraznosti. Karamanlis študoval diplomaciu a politológiu v Amerike, tieto obory nejaký čas aj učil a napísal knihu o Gorbačovovi.

Zloženie novej vlády má Karamanlis oznámiť dnes. Nebude to mať ľahké. Stoja pred ním minimálne tri úlohy a na každej z nich môže ľahko pohorieť. Relatívne najjednoduchšia je otázka rozdeleného Cypru, grécka časť ostrova je totiž prístupnejšia dohode o zjednotení ostrova podľa plánu OSN a vec viazne skôr na odmietavom postoji cyperských Turkov. Grécko navyše dosiahlo dohodu s Bruselom, že ak sa nepodarí dosiahnuť zjednotenie do 1. mája tohto roku, do únie vstúpi iba medzinárodne uznávaná grécka časť.

Bezprostredným problémom je hrozba prípadného krachu letných olympijských hier v Aténach, ktoré sa majú začať v polovici augusta. K porážke Pasoku prispeli aj správy o zaostávaní a vážnych nedostatkoch v prípravách na olympiádu. Vládnej strane nepomohli ani argumenty, že práve len ona jediná má dostatok skúseností, aby túto úlohu zvládla.

Tretím problémom je dokončenie ekonomických a sociálnych reforiem, ktoré by pripravili o príjmy skorumpovaný a prebujnený štátny aparát a sociálny systém. O reformy sprevádzané úspornými opatreniami sa v miernejšej forme pokúšala už súčasná vláda a odpoveďou jej boli masové demonštrácie. To núti aj novú vládu na opatrnosť. Ak by teraz začali mimoriadne silné grécke odpory štrajkovať, stále iba rozostavané olympijské štadióny by do augusta pravdepodobne naozaj nedokončili.