Bývalý hlavný vyjednávač nášho vstupu do únie a budúci eurokomisár Ján Figeľ si nemyslí, že sú podobné úvahy reálne.
Predseda Smeru Robert Fico navrhuje, aby parlament zaviazal vládu vyjednať takéto oddialenie, hoci vyjednávania s úniou sa už dávno skončili. Minister hospodárstva Pavol Rusko z ANO hovorí, že v únii sa vážne diskutuje o zmene prístupu k atómovej energii. "Do toho rámca patrí aj diskusia o Jaslovských Bohuniciach," tvrdí o jednej z najstarších elektrární sovietskeho typu. Názor sa podľa neho vyvíja aj v Rakúsku, ktoré patrí medzi najtvrdších odporcov jadrových elektrární. "Môže sa diskutovať o problémoch, ktoré boli v istom čase uzatvorené, ale na ktoré sa môže zmeniť pohľad aj názor."
"Považujem za nereálne nájsť novú vôľu v únii na opätovné rokovania," povedal Figeľ. Zmena postoja by okrem iného pravdepodobne znamenala, že by Slovensko muselo vrátiť peniaze, ktoré mu už únia na odstavenie poskytla. "Vstupovať do únie s tým, že nie je vôľa dodržiavať záväzky, nenavodzuje dobrú atmosféru." Figeľ tvrdí, že keby republika v roku 1999 takýto záväzok neprijala, sama by sa diskvalifikovala a únia by s ňou ani nerokovala.
Poslankyňa eurointegračného výboru Irena Belohorská z HZDS sa prípadných sankcií neobáva. "Pevne verím, že by sa dalo vyjednať oddialenie uzavretia časti Jaslovských Bohuníc aj bez sankcií."
"Všetky odborné argumenty hovoria, že Jaslovské Bohunice by mohli vyrábať elektrinu aspoň do roku 2015," obhajuje elektráreň Arpád Duka-Zólyomi z SMK. K rozhodnutiu odstaviť ju nás podľa neho prinútil veľký politický tlak.
Duka-Zólyomi ľutuje, že sa z Bohuníc stala "politická a nie odborná" otázka. Aj on si myslí, že by sme mohli s úniou o zmene rozhodnutia rokovať. "Ak by sme narazili na veľmi tvrdú politickú bariéru, treba to zvážiť, ale za pokus by to stálo." (rp)
