Rez viniča. FOTO TASR - DANIEL VESELSKÝ

e pritom botanický druh a zvolený tvar.

Staršie rodiace kríky egreša zmladíme tým, keď bezprostredne nad pôdou vyrežeme 6- až 8-ročné konáre a v kríku necháme do 8 rodiacich konárov. Na kríkoch čiernych ríbezlí vyrežeme pri pôde 3- až 4-ročné konáre, na červených a bielych ríbezliach 5- až 6-ročné konáre a v kríkoch nechávame 8 až 10 rodiacich konárov. Pri všetkých druhoch vyrežeme aj prebytočné zahusťujúce slabé výhonky, vyrastajúce z koreňov a koreňových kŕčkov. Úmerne zmladíme a presvetlíme aj stromčekové tvary, pri ktorých vyrežeme na krúžok aj prípadné výhonky meruzalky.

Pri malinách vyrežeme pri pôde suché odrodené drevo. Nové výhonky pre tohtoročnú úrodu úmerne preriedime vyrezaním tých najslabších, ponechané mierne skrátime, v prípade namrznutia vyrežeme odumierajúcu vrcholovú časť. Vyrežeme aj výhony s hálkami byľomora ostružinového pod týmito znetvoreninami, ktoré čo najskôr spálime. Pri poliehavých odrodách černíc (napríklad Thornfree) vyrežeme 150 milimetrov nad pôdou odrodené konáre, v kríku nechávame 3 konáre, skrátime ich na 3 metre a vyviažeme k opore. V kríkoch černíc so vzpriameným vzrastom vyrežeme pri pôde staré odrodené konáre, nechávame do 5 najvitálnejších konárov, ostatné pri pôde vyrežeme. Perspektívne konáre skrátime na 3 metre. Vyrezaný materiál čo najskôr spálime.

Presvetľujeme a zmladzujeme aj jadroviny. Režeme buď na konárový krúžok alebo na prevod, výhony skracujeme na púčik. Odrezávame aj vrcholové časti výhonov s povlakom múčnatkového mycélia, ktoré čo najskôr spálime.

Z kôstkovín ako prvé režeme čerešne a višne, nasledujú slivkoviny a marhule, najneskoršie broskyne - v malých sadoch a záhradkách najlepšie až pred kvitnutím. Dôležitým opatrením je vyrezávanie miest s glejotokmi a rakovinou. Režeme až po zdravé pletivá. Rezné, prípadne ďalšie rany nožom zahladíme a hneď zatierame, najlepšie stromovým balzamom. Pri marhuliach a broskyniach robíme len základný rez, detailný rez na úrodu vykonáme až po období neskorých mrazov.

Podpníky vlani očkované na spiace očko nad ujatým púčikom ušľachtilej odrody buď zrežeme na ostro, alebo nechávame 150-milimetrový čapík, na ktorom púčiky vyslepíme. V oboch prípadoch rezné rany ihneď zatierame. Keď sme tak neurobili ešte v jeseni, opatrne odstránime aj viazací materiál. Podpníky s neujatými púčikmi buď vrúbľujeme, alebo vykopeme.

V produkčnom jahodovisku, hneď ako to umožní pôda, vyzbierame odumreté listy a rastliny. Čo najskôr ich spálime, prípadne hlboko zakopeme. Pôdu prihnojíme a okopeme, alebo medzi riadkami plečkujeme. V jesennej novej výsadbe jahôd postupujeme obdobne, okrem toho pritlačíme do pôdy mrazom "vytiahnuté" rastliny.

Ak sme zabudli stratifikovať podpníkové semená kôstkovín, opatrne odstránime ich škrupinu, nepoškodené jadrá 24 hodín namáčame v pitnej vode, premiešame so sterilným vlhkým pieskom (1 : 3 až 5), nasypeme do PE vrecka a umiestnime na dne chladničky až do ich výsevu. V termíne "nalievania" vrcholových púčikov výhonov broskýň je najvyšší čas aplikácie odporúčaných mednatých fungicídov na ochranu proti kučeravosti listov. Postrek musí byť dôkladný - striekame pod vyšším tlakom tak, aby sme obmyli celý povrch stromov. Toto opatrenie je efektívne aj pri ostatných kôstkovinách a jadrovinách. V rámci mechanickej ochrany pri čiernych ríbezliach je dôležité odstrániť výrazne zväčšené púčiky (dôsledok parazitovania vlnovníka ríbezľového). Pri silnejšom výskyte vyrežeme celé vetvičky, alebo zvážime vyklčovanie kríka. Tento materiál čo najskôr spálime.

V tomto období začíname preštepovať aj vitálne stromy nevhodných odrôd. Vrúbľujeme egreš (na meruzalku), čerešne a višne, nasledujú marhule, ríbezle a ostatné kôstkoviny, posledné sú jadroviny. Mladšie stromčeky, ktorých kmene po celom obvode boli ohlodané, zachránime včasným premôstkovaním zimnými vrúbľami. Toto opatrenie musí sprevádzať hlboké zmladenie korún. Rezné rany ihneď zatierame. Február je vhodný tiež pre "štepenie v ruke".

Ing. ŠTEFAN NITRANSKÝ, CSc.