Výtvarná groteska odkrývajúca intoleranciu, farebný cynizmus liečiaci stratu ľudskej pamäti, rafinovaný čierny humor ako imunita pred nebezpečenstvom skĺznutia k sentimentalite a pátosu. To sú pocity, ktoré sa vynárajú pri maliarskej tvorbe Stanislava Balka (1943).
"Zaujíma ma komunikácia. Viac ako všetko ostatné," povedal pre SME umelec, ktorý v knižnej podobe pripravil výber zo svojej rozmanitej tvorby. Tristosedemdesiatdva reprodukcií na vyše tristo stranách vníma Balko ako pokračovanie svojej nedávnej výstavy v Banskej Bystrici. V kurátorskej koncepcii Aleny Vrbanovej ponúkla prostredníctvom tristo diel oblúk retrospektívy, ktorá "predstavuje dnes už klasickú a potvrdenú hodnotu presahujúcu domáci výtvarný kontext". Podobne ako výstava aj monografia (vydala ju Štátna galéria Banská Bystrica) obsahuje premiéru mnohých výtvarných diel, ktoré pozývajú čitateľa do intelektuálnych dobrodružstiev.
Ich prežívanie možno vnímať aj ako príbeh o ceste maliara pochybujúceho, ale nerezignujúceho na daný stav vecí. Sú to obrazy autora ironizujúceho a sarkastického, ktorý vo svojej racionalite vie rozohrať aj vzrušujúcu hru improvizácie. Rozprávačský princíp sa u neho prelína so symbolickým, abstraktný zasa s figurálnym. Vždy je však cítiť nasadenie, ktorým nedovolí divákovi byť pri jeho obrazoch ľahostajný.
"To, čo ma zaujíma, pokiaľ ide o klímu výpovede, je totálne napätie," hovorí Balko. "To, čo sa vymyká schopnosti verbálneho uchopenia, a to je vari aj dôvod, prečo to robím. Zaujíma ma v procese okamih, keď už nie som prítomný." Týmto okamihom môže byť aj situácia, keď divák "číta" obraz.
Popri samotnom obraze ponúka maliar aj jeho názov, ktorý je pomocným kľúčom k interpretácii. Nie je to len ilustrovanie literatúry či samoúčelná exhibícia - i keď labyrinty literatúry a filozofie sú obľúbenými maliarovými svetmi. "Priznávam, je to dôležitý stimul, no snažím sa byť procesuálny a s pôžitkom sa nechávam unášať médiom maľby."
Obrazy Stanislava Balka možno vnímať aj ako chirurgické rezy do ľudského vnútra, ktoré sa čoraz viac napĺňa mravnou apatiou a konzumnou manipuláciou. Svojou naliehavosťou prevetrávajú ľudskú psychiku a ponúkajú ozdravujúcu prechádzku. Alebo ako píše v doslove knihy autor, "moja figurálna tvorba je zameraná výlučne na fenomén človeka v celej jeho zložitosti, človeka nepoučiteľného, ale aj zraniteľného, krutého i fascinujúceho vo svojom sizyfovskom zápase a túžbe po hľadaní zmyslu bytia".
ĽUDO PETRÁNSKY
