Břetislav Rychlík (1958), herec, režisér a publicista. Od roku 1982 bol členom prostějovského HaDivadla, ktoré sa o tri roky presťahovalo do Brna. V HaDivadle pôsobil až do roku 1996, potom až do decembra 2000 bol dramaturgom Českej televízie. Štyri roky bol pedagógom na Janáčkovej akadémii múzických umení. V súčasnosti je v slobodnom povolaní, je autorom mnohých dokumentárnych filmov a pohostinne režíruje vo viacerých divadlách. FOTO SME - PAVOL MAJER
"To predstavenie by sa pokojne mohlo volať aj príhody zo života Eskimákov," hovorí pred dnešným a zajtrajším uvedením hry Statky zmätky v trnavskom Divadle Jána Palárika režisér BŘETISLAV RYCHLÍK, "lebo ľudská duša a jej pohnútky vo vzťahu k láske a peniazom sú všade rovnaké. Nie je to teda môj český či moravský pohľad na slovenské problémy, ale na jednu strašnú ľudskú tému, keď rodičia rozhodnú, že ich syn či dcéra musia vstúpiť do manželstva len kvôli majetku."
V Trnave nie ste novou tvárou, vlani ste tu úspešne režírovali Rok na dedine. Ako vznikla vaša spolupráca s týmto divadlom?
"Začalo sa to niekedy v sedemdesiatych a hlavne osemdesiatych rokoch, keď naše HaDivadlo malo s trnavským súborom veľmi blízke vzťahy, ktoré prerástli často až do kamarátstva, napríklad s Jurom Nvotom, Zuzkou Kronerovou, Blahom Uhlárom, Jánom Zavarským a viacerými ďalšími. Práve Zavarský, ktorý spolupracoval s HaDivadlom i neskôr so mnou, keď som začal sám režírovať, ma dlho nahováral, aby som prišiel niečo urobiť do Trnavy."
Aj teraz sa tu predstavujete klasikou z vidieckeho prostredia. Prečo?
"Sľúbil som, že sa na túto scénu vrátim, myslel som však, že tentoraz s nejakou ruskou klasikou, hoci s veľkorysou dramatizáciou niektorého Dostojevského diela. V divadle však vyslovili prianie, aby to bola hra s menším počtom hercov."
A ako došlo na Tajovského?
"Práve Zavarský, ktorý je tu umeleckým šéfom, raz nadhodil, či poznám tohto autora. A nestačil sa diviť, keď som mu odpovedal, že veľmi dobre."
Odkiaľ?
"Moja dlhoročná kamarátka a krajanka Brigita Hertlová, inak manželka Františka Čecha, prvého režiséra Divadla Na zábradlí, vynikajúco preložila Tajovského Ženský zákon i Statky zmätky do češtiny aj do moravskoslováckeho nárečia."
Čím vás tá hra tak zaujala?
"Zdá sa mi veľmi poctivá, výborne napísaná, pritom je určite nedocenená. Pre mňa má niekoľko podivných prúdov, medzi ktorými osciluje. V niečom mi pripomína Dostojevského, iné scény sú zasa akoby z Ladislava Klímu. A navyše autor, ako učiteľ a obrodenec, veľmi citlivo narába s jazykom."
Upravoval sa text do súčasnej slovenčiny?
"Nie. Myslím si, že dielo by tým len stratilo. A tak aj napriek tomu, že sa často prepisuje do spisovnej slovenčiny alebo záhoráckeho dialektu, nechal som ho v pôvodnom stave. Sú tam úchvatné premeny. Keď hlavný hrdina bolestne skučí za dievčaťom, ktoré mu odohnali rodičia, tí mu len stroho povedia: Nechaj, syn môj, odišla. A vzápätí nasledujú neuveriteľne melodické vety so zvláštnym slovosledom. Akoby som sa stretol so svetom, ktorý má v jazyku veľké hlbočiny."
Zasahovali ste výraznejšie do deja?
"Nie, rozpísal som len jednu scénu na zdôraznenie biedy a chudoby, keď si v rodine na Vianoce čítajú z jedinej knižky o Robinsonovi. Tam ma inšpirovala skvelá veta, ktorú povedal môj priateľ, kameraman Stanislav Milota: My sme boli takí chudobní, že sme nemali ani čo čítať."
Do tvorivého tímu tejto inscenácie ste si spoza hraníc okrem spomínanej Brigity Hertlovej prizvali aj ďalších kolegov.
"S kostýmovou výtvarníčkou Kamilou Polívkovou spolupracujem už dlhšie, v Trnave bola aj vlani pri tvorbe Roku na dedine, a autorom hudby je Zdeněk Plachý, bývalý klávesista v skupine Ivy Bittovej Dunaj, ktorý okrem iného skladal muziku k inscenáciám Vladimíra Morávka či Jana Antonína Pitínského."
Práve v súvislosti s hudbou sa dosť prekvapujúco objavuje v Statkoch zmätkoch aj meno Karla Gotta. Čo je na tom pravdy?
"Prečo by Gott nemal byť práve v Statkoch zmätkoch? V tej krásnej, ale svojím spôsobom strašnej hre, kde si takmer všetci zničia svoje životy, to v istom okamihu chcelo záblesk šťastia. A to je chvíľa preňho. Jednoducho ho nešlo vynechať, to sme mu, ani divákom, predsa nemohli urobiť."
DIVADELNÁ PREMIÉRA
Jozef Gregor Tajovský: Statky zmätky. Divadlo Jána Palárika v Trnave. Dramaturgia: Brigita Hertlová, hudba: Zdeněk Plachý, pohybová spolupráca: Zuzana Šebová, kostýmy: Kamila Polívková, Zuzana Přidalová, scéna: Ján Zavarský. Úprava a réžia: Břetislav Rychlík. Hrajú: Gregor Hološka, Zuzana Šebová, Vladimír Jedľovský, Tatiana Kulíšková, Michal Monček, Viera Pavlíková, Ján Topľanský, Nina Kočanová, Jozef Bujdák, Edita Borsová, Linda Zemánková/Dagmar Bajnoková. Premiéry: 5. a 6. marca.
