BRATISLAVA - Fiaskom sa skončilo včera v parlamente schvaľovanie novely ústavy, ktorá obsahovala ustanovenia o voľbách do Európskeho parlamentu. Jej neprijatie by však nemalo ohroziť naše júnové eurovoľby.
Politici majú na neúspech novely rôzne názory. Sklamaný bol predseda parlamentu Pavol Hrušovský, kým šéfka eurointegračného výboru Monika Beňová si myslí, že "nič sa nedeje".
Ústavný právnik Peter Kresák tiež nevidí prekážku pre konanie eurovolieb.
Poslanec Peter Miššík z SDKÚ si naopak myslí, že súčasný zákon o voľbách do europarlamentu nie je v súlade s ústavou, lebo nevedno napríklad, či má predseda parlamentu právo vôbec takéto voľby vyhlásiť. Ústava nehovorí v tomto prípade ani o aktívnom a pasívnom práve pre cudzincov. "Bola to najdôležitejšia novela ústavy v dejinách. Hovorí to o obraze ľudí, ktorí za ňu nehlasovali," povedal sklamane Miššík.
Politici už pred hlasovaním v kuloároch tvrdili, že novela neprejde. Zhodovali sa aj v tom, že poslanci KDH nemali novelu dopĺňať návrhmi, že rozhodnutia parlamentu budú pre členov vlády v Bruseli záväzné. Potom by zrejme ani opozícia nenastolila vlastnú agendu, aby sa do ústavy zahrnuli vyšetrovacie výbory.
Na prijatie novely ústavy bolo potrebných aspoň 90 hlasov. Zo 142 prítomných bolo za len 81 poslancov koalície a niektorí nezávislí. Opozícia sa zdržala vraj preto, že koalícia nechcela podporiť vznik spomínaných vyšetrovacích výborov. Tie vraj mali pomôcť riešiť "nežiaduce javy" v spoločnosti.
Nezávislý poslanec Miroslav Abelovský je presvedčený, že požiadavka na vyšetrovacie výbory bola len "zbytočnou floskulou, ktorou si niekto rieši nejaké fantazmagórie".
Viliam Veteška z HZDS naopak tvrdí, že vyšetrovacie výbory sú súčasťou demokratických ústav v európskych krajinách.
Výbory sa vnímali predovšetkým ako agenda HZDS. Fico však nesúhlasí: "My sme o vyšetrovacích výboroch hovorili skôr ako HZDS a v opozícii došlo k zhode. Je to aj naša agenda."
Zriadenie vyšetrovacích výborov podporilo len 85 poslancov, 5 hlasov chýbalo. Opozíciu podporili nezávislí poslanci, ale aj celá ANO a Jozef Miklušičák z KDH.
Ľubomír Lintner podotkol, že novela sa "prapôvodne" pripravovala len v súvislosti s eurovoľbami. "Ale nepodporiť ju len preto, že neprešlo zriadenie vyšetrovacích výborov, sa mi zdá zo strany opozície pomýlené," povedal.
Situáciu môže teraz ešte zachrániť vláda. Mohla by prísť s novým návrhom v skrátenom legislatívnom konaní.
Monika Beňová naznačila, že ak sa v novele ústavy objavia len ustanovenia o eurovoľbách a nedostane sa tam iná agenda, nebude jej prijatie žiadnym problémom.
Premiér Mikuláš Dzurinda mal už včera večer poveriť členov vlády prípravou nového návrhu.
Čo navrhovali poslanci ešte v ústave meniť
Občania štátov Európskej únie s povolením na pobyt na Slovensku mali mať právo na našom území voliť a byť volení do europarlamentu.
Funkcia poslanca národného parlamentu by bola nezlučiteľná s funkciou poslanca v Európskom parlamente.
Tak ako predseda parlamentu vyhlasuje voľby do národného parlamentu, voľby prezidenta a do orgánov samospráv, vyhlasoval by aj voľby do Európskeho parlamentu.
Rozhodnutia národného parlamentu by mali mať záväzný charakter pre člena vlády, ktorý bude Slovensko zastupovať v orgánoch únie.
Člen vlády sa môže od stanoviska parlamentu odchýliť len v nevyhnutnom prípade a so zreteľom na záujmy Slovenska. Ak sa člen vlády odchýli od tohto stanoviska, je povinný o tom bezodkladne informovať parlament a svoj postup odôvodniť.
