Turecko je od teroristických atentátov v New Yorku a vo Washingtone pripravené spolupracovať s USA a poskytnúť maximum: spravodajské informácie, vzdušný priestor, strategické základne i diplomatické možnosti (Ankara sa pričinila o súhlas krajín Strednej Ázie s americkými vojenskými požiadavkami).

Cez víkend zo základne Incirlik leteli americké lietadlá do Afganistanu. Z tejto základne lietajú už viac ako desať rokov takmer denne americké a britské stroje do bezletových zón nad Irakom, kde ničia zakázanú irackú protileteckú obranu. Približne dvadsať transportérov C-5 si v nedeľu v Incirliku urobilo krátku zastávku pred úderom na Afganistan. Turecká vláda chce navyše predložiť parlamentu návrh o vyslaní pozemných jednotiek, ktoré by trénovali vojakov afganskej Severnej aliancie.

Pre USA – „zlatý korunný klenot“

Ako rastie strategická cena Turecka, dávajú sa do pohybu aj hospodárske ukazovatele. Na začiatku tohto roku zažila krajina katastrofálny hospodársky kolaps, z ktorého sa začala pomaly zviechať v poslednom období vďaka balíku pomoci Medzinárodného menového fondu (MMF). Po 11. septembri MMF proti „zmene harmonogramu splácania dlhov“ nemá žiadne námietky.

Turecko má druhú najväčšiu armádu v NATO a na jeho území je veľké množstvo amerických vojakov. Americkí kongresmani nazvali Ankaru nedávno „žiariacim korunným klenotom v turbulentnej oblasti“ a usúdili, že Washington nikdy neurobil dosť pre to, aby podporil tohto blízkeho spojenca.

Ako si Turecko začína uvedomovať svoju dôležitosť, pristupuje s väčším vzdorom k Európskej únii, do ktorej sa snaží dostať. Nedávno oznámilo, že kompromis o budúcich európskych jednotkách, dosiahnutý na summite NATO v Budapešti, je už bezpredmetný. „Mocní vojenskí vládcovia Ankary si teraz myslia, že strategická cena krajiny pre USA narástla, a už ďalej necítia tlak Ameriky, aby spolupracovali s Európou,“ hovorí nemenovaný európsky diplomat.

Pre EÚ - problém ľudských práv

Pomoc MMF bola viazaná na hospodárske a politické reformy. Na vstup do EÚ musí Ankara splniť celý rad politických kritérií - a krátko pred atentátmi v USA sa k tomu skutočne priblížila. Minulý mesiac schválila reformu ústavy, v ktorej hľadiská národnej bezpečnosti ustúpili ľudským právam. Nová ústava umožňuje vysielanie v kurdskom jazyku (aj keď stále nemôže byť vyučovaný v škole), obmedzuje práva polície a komplikuje možnosť zákazu politických strán.

Stará ústava vznikla v roku 1980 po konfrontáciách medzi ľavicou a nacionalistami, ktoré si vyžiadali päťtisíc životov. Záujmy národnej bezpečnosti - diktované nestabilnými susedmi, bojmi s kurdskými separatistami a vzostupom islamských síl - určovali jej povahu. Národnobezpečnostnému hľadisku bola podriadená aj sloboda slova. Teraz sa toto hľadisko dostáva do popredia aj v iných štátoch.

Turecké nadšenie však trochu pribrzdilo pondelkové oznámenie USA, že si osobujú právo v sebaobrane zakročiť proti centrám teroristov aj v iných krajinách. Útoky by sa v takomto prípade mohli veľmi pravdepodobne rozšíriť na Irak - južného suseda Turecka.