Aj schopnosť komunikácie označili zamestnávatelia za zručnosť, ktorá absolventom škôl chýba. "Chýba nám schopnosť voľne, uvážene a múdro komunikovať. Tak, aby bol komunikát vždy vecný a zrozumiteľný," súhlasí Jana Pekarovičová z Katedry slovenského jazyka na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave.

Tieto nedostatky pripisuje najmä tomu, že na školách žiaci nie sú vedení k "umeniu rozprávať" a nezískavajú primeranú schopnosť sebaprezentácie. "Málo sa číta, neučíme sa hovoriť, vyberať slová a viesť rozhovor," upozorňuje.

Najčastejším problémom Slovákov je nesprávna voľba výrazov a neschopnosť prispôsobiť svoj rečový prejav stanovenému cieľu alebo partnerovi v komunikácii.

Frekventovanými chybami sú aj nesprávne zvolený slovosled, chyby štylistického charakteru, častá je nesprávna výslovnosť hlások, nesprávne väzby pri používaní predložiek.

Psychológ Miron Zelina poukazuje na fakt, že slabú komunikatívnosť študentov vidieť pri samostatnej tvorivej práci. "Nedávno som dal študentom napísať pár riadkov o tom, ako vidia seba vo veku 55 rokov - čím sú, kde bývajú, koľko majú deti. Nevedeli čo napísať, nikdy nad sebou takto nepremýšľali. Keď som sa ich opýtal, kto by chcel byť ministrom, poslancom či prezidentom, nezdvihla sa ani jedna ruka. Tak aspoň starostom - pýtal som sa. Prihlásila sa jediná dievčina," hovorí Zelina.

Pravdou je, že nie každý má genetické danosti na to, aby bol rozprávačom. Psychológovia poznajú dva typy osobnosti - extrovert a introvert, medzi ktorými je niekoľko medzistupňov. Extrovert býva "ukecaný", rozpráva rád a často, i keď nie vždy k veci. Introvert je zase utiahnutý človek, ktorý nerád hovorí a má strach prejaviť sa a radšej mlčí, než by sa mal zapojiť do diskusie.

Hoci tieto danosti sú dosť geneticky ovplyvnené, podľa psychológov je možné naučiť komunikovať aj introvertnú osobnosť. Dokazuje to napríklad príbeh francúzskeho prezidenta de Gaulla, ktorý bol v detstve silným introvertom, ale keď sa stal kapitánom a neskôr prezidentom, zmenil sa na extroverta.

(sr)

Ako zlepšiť komunikatívnosť dieťaťa?

- Podľa psychológa Mirona Zelinu by učitelia v škole mali častejšie používať rôzne inscenačné a dramatické hry a dbať na to, aby sa do nich zapojili všetky deti. Dôležité tiež je, aby potom utiahnuté deti, ktoré sa do hier zapoja, pochválili. Dobré je, ak ich pochvália aj spolužiaci: Mirko dnes krásne zahral kráľa.

- Učiteľ tiež môže žiakov pravidelne vyzývať, aby hodnotili odpovede spolužiakov, prípadne stručne zhrnuli, čo sa na hodine preberalo, alebo čo sa im na nej páčilo a čo nepáčilo.

- Miron Zelina upozorňuje aj na tzv. ranné (resp. aj popoludňajšie) komunity v škole, na ktorých sa žiaci rozprávajú, čo včera zažili, ako sa cítili, s čím mali problém. Takéto rozhovory veľmi pomáhajú deťom "rozrozprávať sa".

- Klasickou metódou, ako naučiť deti komunikovať, je napríklad hádzanie loptičky žiakom - kto ju chytí, ten hovorí o svojich zážitkoch a pocitoch, prípadne odpovedá na otázky učiteľa.

- Zaujímavé sú aj bábkové hry s deťmi, keď v určitej etape prestane hračka hovoriť, začne improvizovať dieťa.

- Aj rodičia by sa mali naučiť s deťmi viac rozprávať. Klasickú otázku typu: Ako bolo v škole - treba vynechať. Spravidla na ňu totiž nedostanete inú odpoveď ako: nič.

Detí sa treba pýtať konkrétne: Dnes ste mali matematiku, bolo to v pohode? Aký bol dnes Mišo, nevyrušoval zase? Čo bolo na obed?

- Rodičia by sa tiež mali detí častejšie pýtať na ich názor a rozprávať sa s nimi na témy, ktoré ich zaujímajú.

(tasr, sr)