ADDIS ABEBA - Presídľovanie miliónov ľudí, neslávne známe zo sovietskych čias, nie je minulosťou. Etiópska vláda v týchto dňoch spustila rozsiahly program repatriácie asi milióna svojich občanov z hôr do nížin, píše BBC. Na vyčerpanej pôde vo vyšších polohách totiž obyvateľom hrozí nový hladomor a v mestách majú aspoň nejakú šancu sa uživiť. Vo vrchoch sa po veľkom hladomore v osemdesiatych rokoch zdvojnásobil počet ľudí.
Repatriačný program však naráža na silnú kritiku. Minuloročný pilotný presídľovací projekt pre 150-tisíc ľudí sa skončil s niekoľkými desiatkami mŕtvych, najmä detí, ktoré zahynuli v preplnených, nehygienických zberných táboroch. Ľudia sa rozhodli sťahovať potom, čo im sľúbili nové školy, nemocnice, čistú vodu. Len jediný z niekoľkých táborov presídlencov splnil očakávania - po 6 mesiacoch však prišli dažde. V osade odrezanej od sveta sa objavila malária a skosila 70 ľudí. Na inom mieste sa 25-tisíc ľudí usadilo v národnom parku.
Sedemdesiatmiliónová Etiópia plánuje do troch rokov presunúť asi tri milióny ľudí. Nové domovy vytýčené vládnymi úradníkmi však nie sú ideálnym prostredím. "Zasľúbená" pôda sa vinie pozdĺž sudánskej hranice cez močiare plné komárov a múch prenášajúcich infekciu malárie či africkej choroby kalazar.
Presídľovací projekt nie je domyslený, tvrdia sociálni pracovníci. Ak sa totiž raz masa ľudí dá do pohybu, môže sa stať, že sa nezastavia na vládou určených drobných pozemkoch, ale dovalia sa do etiópskych miest. Tie už aj bez nich bojujú so sociálnymi problémami a kriminalitou. (zo)
