Podľa Iračanov je dočasná ústava, ktorá bude platiť do priamych parlamentných volieb (mali by byť na konci tohto, resp. začiatku budúceho roka) najmodernejší dokument svojho druhu v islamskom svete.
Ústava sa hlási k demokracii, pluralizmu a federalizmu, má zaručovať dodržiavanie všetkých základných ľudských práv a slobôd a garantuje práva etnických a náboženských menšín. Kurdom na severe krajiny ponecháva autonómiu, rovnako ako ich milície - pešmergy. Hranice kurdskej autonómie však napriek požiadavkám Kurdov nemení.
Liberálna časť Iraku je spokojná, že islam je označený len za jeden zo zdrojov irackého práva, takže obavy zo zavedenia šaríje sa nepotvrdili. "Irak nebude islamským štátom," povedali viacerí členovia Irackej vládnej rady. Povedali však, že ústava bude v súlade s islamom.
Iracká dočasná ústava tiež nariaďuje v arabskom svete nevídané 25-percentné zastúpenie žien v politických funkciách. Štvrtina žien tiež bude sedieť v parlamente
Krajina bude mať premiéra aj prezidenta, civilné riadenie armády a nezávislé súdnictvo.
Prípravu základného, aj keď dočasného zákona štátu od začiatku sprevádzali rozpory medzi jednotlivými etnickými a náboženskými skupinami. Predložený dokument je podľa všetkých účastníkov rokovaní maximálnym možným kompromisom.
V jednej z prvých zahraničných reakcií označil briský premiér Tony Blair dohodnutý dokument za dôležitý kameň výstavby nového Iraku.
Znenie dočasnej ústavy bude podpísané zajtra, keď sa skončí šíitsky náboženský sviatok. Vládna rada sa počas prebiehajúcich rokovaní zhodla v názore, že by bolo nevhodné uskutočniť oficiálnu ceremóniu podpisu ústavy pred skončením šíitskeho sviatku smútku.
(mik, čtk)
