Piatok Štadión Interu
Pre štvrtkové sneženie a z toho vyplývajúce neregulárne terény musela Ligová komisia Slovenská futbalového zväzu preložiť víkendové úvodné jarné kolo Corgoň ligy. Spolu s dvoma jesennými súbojmi visí vo vzduchu sedem zápasov a momentálne nikto nedokáže striktne povedať, či vlaňajšie resty zostanú len na tomto čísle.
Počasie sa nedá naplánovať a v našich zemepisných šírkach je záverom jesene a začiatkom jari pre futbal viac ako nevľúdne. Hracie plochy všetkých desiatich prvoligových štadiónov nie sú schopné odolávať nepriaznivým poveternostným podmienkam. Najmä nie prívalu vody, ktorá sa pri mínusových teplotách mení tesne pod trávou na zákerný ľad. Čerstvo napadaný sneh by nebol najväčším nepriateľom. Futbal na ňom síce nevyzerá príťažlivo, ale v takomto prípade býva oveľa dôležitejší stav vrstvy pod ním.
Devätnáste kolo dostalo červenú nielen preto, že v piatok ležala na všetkých piatich domácich štadiónoch niekoľkocentimetrová biela perina. Na Pasienkoch, v Petržalke a v Trnave bol podklad bahnitý s množstvom vody, v B. Bystrici a v Dubnici pre zmenu zamrznutý. V bahne by sa futbal nielenže utopil, ale hráči by trávnik zničili už pred rastom vegetácie prakticky na celú sezónu. A robiť kĺzačky alebo šmýkačky na drsnom, ľadom pokrytom ihrisku, hraničí s hazardom na zdraví.
Kde je problém? Litre vody, ktoré v novembri, decembri, januári a februári vsiaknu na hracej ploche do zeme, sa v nej hromadia a nestačia tak rýchlo unikať. Nik a nič im nebráni v tom, aby sa v nej držali, až kým nepríde oteplenie a nezafúka vietor.
Tento status quo je pre slovenské futbalové kluby dlhé roky neriešiteľným rébusom. Vyhlásenie predsedu Ligovej komisie zväzu Vladimíra Wänkeho, že v jedenásťročnej histórii našej najvyššej súťaže sme odložili kompletné kolo prvý raz, vyznieva dosť aparátnicky. Je to len verbálne chlácholenie aj tak dosť bezradných klubov. Tie už dlhšie vedia, že jediným možným východiskom zo súčasnej situácie sú vyhrievané trávniky.
V jesennom finiši a na začiatku jari majú manažmenty v Banskej Bystrici, Ružomberku a Žiline pred domácimi ligovým zápasmi takmer nočné mory. Stav ihrísk na týchto štadiónoch patrí v spomenutom období k najrizikovejším v republike. To však neznamená, že v ostatných mestách, kde sa hrá prvá liga, môžu funkcionári pokojne spávať.
Vyhrievanie? Pre naše kluby zatiaľ nemysliteľná vec
Na banskobystrických Štiavničkách sa tohtoročná sezóna začala tretiu februárovú sobotu plánovanou jesennou dohrávkou Dukla - Trenčín. Pred tromi dňami sa pod Urpínom mal predstaviť obhajca titulu zo Žiliny. Dvojnásobný majster už musel cestu na rozdiel od Trenčanov odložiť.
"V Banskej Bystrici máme vo februári štyri - päť dní, keď je klíma dobrá a pre futbal aj žičlivá. Tento termín sme vystihli práve súbojom proti Trenčínu. Aj vďaka pomoci šiestim desiatkam brigádnikov. Ihrisko bolo na druhý mesiac v roku takmer ideálne pripravené. Ak by sa však hralo až na druhý deň, bolo by neregulárne, pretože pršalo a mrzlo," vysvetľuje generálny sekretár Dukly Tomáš Geist.
V západoeurópskych ligách sa nájde dnes už len minimum klubov, ktoré nemajú vyhrievané trávniky. Tento trend sa stal bežnou súčasťou moderného vybavenia štadiónov. Podobný komfort je pre všetky slovenské ligové mužstvá zatiaľ nemysliteľný. Veď štyria z desiatich účastníkov Corgoň ligy nemajú ani umelé osvetlenie!
V Česku majú už šesť vyhrievaných trávnikov
Geist: "Vyhrievané trávniky sú jediným možným riešením. Je to jediná správna cesta, na ktorú by sme sa u nás mali postupne vydať. Videl som projekty v Norimbergu, Stuttgarte, ale i v Česku. Je to famózna vec. Už šesť českých klubov (Sparta, Slavia na Strahove, Jablonec, Liberec, Teplice a Plzeň - pozn. red.) svoje trávniky vyhrieva a o chvíľu k nim pribudne aj Brno s Ostravou. Náklady na inštaláciu sa pohybujú od 17 do 25 miliónov českých korún."
Suma, ktorá slovenským funkcionárom vyráža dych. V prepočte ide o zhruba polročný rozpočet bratislavských mužstiev a u ostatných tímov je to investícia do chodu klubu na celý rok! Vyhrievanie trávnika vysúša vodu nasatú v spodných vrstvách, rozpúšťa ľad, takže podklad je tvrdší, prirodzenejší. Kopačka sa do neho nezabára po členky a rozbitie ihriska je minimalizované. Takto pripravený podklad nemôže ohroziť ani snehová prikrývka, ktorá sa pohodlne odhrnie.
Aj zväz by mal podať klubom pomocnú ruku
"V našich podmienkach je čosi podobné, žiaľ, hudbou budúcnosti. Na dobudovaní umelého trávnika v Banskej Bystrici participoval Slovenský futbalový zväz. Jednoznačne by mal pomôcť aj pri riešení tohto problému. Pre ligový futbal však nemá zmysel, aby existoval vyhrievaný trávnik len na jednom či dvoch štadiónoch. Kluby by mali vyvinúť spoločnú iniciatívu a v spolupráci so zväzom hľadať možnosti zdrojov na výstavbu takýchto zariadení aj na našich štadiónoch," zdôraznil Geist, ktorý považuje za perspektívnejšie vykurovať prírodné trávniky, ako hrať súťaže na umelých.
Pri vstupe do samostatnej slovenskej ligy si mužstvá ani nevedeli predstaviť, aké výhody ponúka tréning na umelej tráve. Nielen pre seniorov, ale i všetky mládežnícke kategórie. Ubehlo desať rokov a Slováci urobili pokrok - majú sedem plôch s umelým trávnikom: na Interi, v Dubnici, Žiline, Banskej Bystrici, Senci, Zlatých Moravciach a v Brezovej pod Bradlom. Toto tempo ocenil na piatkovej konferencii Slovenského futbalového zväzu aj prezident Holandského kráľovského futbalového zväzu Mathieu Sprengers, ktorý je zároveň pokladníkom Európskej futbalovej asociácie.
FIFA: hrať sa môže i na umelých povrchoch!
V rámci projektu HatTrick prispela UEFA sumou 65 miliónov slovenských korún, z ktorej zväz mieni investovať 45 miliónov práve na umelé trávniky. Takmer desať miliónov už použil na dostavbu piatich plôch (Inter, Dubnica, B. Bystrice, Brezová pod Bradlom, Zlaté Moravce).
Ako prvý mal u nás umelú trávu Inter Bratislava. Manažér žlto-čiernych Jozef Barmoš neopovrhuje teóriou, že ligový futbal by sa mohol hrať aj na takomto povrchu. Prezident Svetovej futbalovej asociácie Sepp Blatter počas minuloročnej návštevy Slovenska pripomenul, že FIFA sa chystá preferovať umelé trávniky.
Neubehlo ani pol roka a na sobotňajšom zasadaní komisie pre pravidlá v Londýne FIFA rozhodla, že od budúcej sezóny povoľuje hrať oficiálne zápasy aj na umelých povrchoch, ktoré spĺňajú požiadavky federácie. Na Slovensku vyhovuje týmto kritériám päť umelých trávnikov - Inter, Senec, Zlaté Moravce, Žilina a Banská Bystrica.
"O čo je takýto povrch vlhkejší, o to je ideálnejší. Náklady na jeho spravovanie sú v porovnaní s prírodným trávnikom oveľa nižšie. Je prakticky bezúdržbový. Odpadá kosenie, vysádzanie, zalievanie. Stačí umelé osvetlenie a dá sa na ňom hrať celý rok. Aj v takých klimatických podmienkach, aké vládnu u nás práve teraz," tvrdí bývalý obranca Interu i čs. reprezentácie.
Bude Národný štadión prvou lastovičkou u nás?
Interisti vlastnia projekt prestavby štadióna na Pasienkoch, ktorý by bol v prípade realizácie napojený na blízke nákupné centrá Kaufland a Polus. Nemá ho však kto financovať. Do súčasného, viac rokov slúžiaceho stánku, by Barmoš už veľké peniaze nevrážal.
"Ani na vyhrievací trávnik nie, hoci sa k nemu ako bývalý hráč hlásim viac než k umelému. Nie tak dávno sa hovorilo ako o jednej z možností ochrany pred vplyvmi nepriaznivého počasia prikrývať ihrisko. Nie je to účinná metóda. Tráva vykape, lebo nemá dostatočný prísun vzduchu."
Štadión s vyhrievaným trávnikom sa na Slovensku ukazuje ako nevyhnutnosť. Keď sme hrali 12. októbra 2002 kvalifikáciu majstrovstiev Európy proti Anglicku, Tehelné pole sa po zápase zmenilo na ozajstné pole. Beckham pri odchode z neho len krútil hlavou.
O rok privítame v boji o postup na nemecký svetový šampionát 2006 koncom marca Portugalsko. Nech sa bude hrať kdekoľvek, kvalita trávnika môže byť opäť problematická. Barmoš: "Aj napriek vysokej energetickej náročnosti by sme mali mať na Slovensku aspoň jeden taký štadión. Lenže ktorý zo slovenských klubov si ho môže dovoliť?"
Prvou "teplomilnou" lastovičkou by mohol byť Národný štadión, ktorý má v pláne postaviť Slovenský futbalový zväz. V jeho projekte by nemalo chýbať vykurovanie hracej plochy. Pravda, zatiaľ nie je jasné ani to, kde a najmä kedy bude stáť.
