Irackí šiíti sa včera modlili za svojho ajatolláha. Najmocnejší šiít v krajine ustúpil Američanom a súhlasil s odsunutím volieb. FOTO - REUTERS
Iracký šiítsky vodca ajatolláh Sistáni zrejme definitívne opustil myšlienku, že by voľby v krajine mali byť ešte pred 30. júnom. Teda predtým než Američania odovzdajú moc Iračanom. Trvá však na tom, aby Bezpečnostná rada OSN prijala rezolúciu, ktorá by stanovila definitívny dátum volieb. Páčil by sa mu 15. november. Sistáni dlhé mesiace komplikoval americké plány na odovzdávanie moci Iračanom. Preto jeho ústupok vnímajú pozitívne.
Menej povzbudivé pre nich je, že ajatolláh chce vrátiť irackú problematiku do OSN a OSN do Iraku. Američania poučení irackými ťahanicami spred roka sa obávajú, že vznik novej rezolúcie, ktorá by zrejme musela nanovo definovať pozíciu OSN v krajine, bude komplikovaný. Faktom však je, že bez OSN a jej misie by sa Američanom zrejme nepodarilo Sistániho odhovoriť od jeho predstáv o skorých voľbách.
Američanov do rezolúcie netlačí len Sistání, ktorý si myslí, že by mala vzniknúť ešte pred 30. júnom. Hovorí to aj generálny tajomník NATO Jaap de Hoop Scheffer. Chce presne určiť mandát stabilizačných síl NATO. Rovnaký záujem majú Nemecko a Francúzsko - členské štáty NATO, ktoré boli proti vojne v Iraku.
Sistáni vo svojom súhlasnom stanovisku hovoril tiež o dočasnej vláde, ktorá by mala prevziať moc od Američanov a doviesť krajinu k slobodným voľbám. Nič konkrétne však o nej nepovedal. Aká by mala byť, nie je jasné takmer nikomu. OSN načrtla tri predstavy: rozšírenie súčasnej Irackej vládnej rady, zvolanie národnej konferencie, ktorá by vybrala členov vlády alebo zostavenie úradníckej vlády s obmedzeným mandátom.
Na obmedzenom mandáte bude pravdepodobne trvať Sistáni, iní irackí politici však tvrdia, že vláda s obmedzeným mandátom bude mať zviazané ruky. Kurdský predstaviteľ Mahmúd Othman denníku Los Angeles Times povedal, že vláda, ktorá má garantovať bezpečnosť, politickú stabilitu a brzdiť etnické vášne, musí byť silná.
Problematické je aj rozšírenie súčasnej vládnej rady. Je neefektívna, nemá žiadnu autoritu a nevie vystupovať jednotne. Má pritom dôležité úlohy - pripraviť dočasnú ústavu a koordinovať s Američanmi sťahovanie ich jednotiek.
Dnes predstaví dočasnú ústavu, ktorá by mala spolu s ďalšími zákonmi tvoriť právny rámec volieb. Doterajšia debata o základnom dokumente štátu naznačuje sporné body: postavenie Kurdov a úloha islamu v spoločnosti. Vzťahy medzi náboženskými a etnickými spoločenstvami sa preto ešte môžu vyhrotiť. Američania dúfajú, že Iračania budú v ústave minimálne zaručovať nezávislé súdnictvo a demokratické rozdelenie moci.
JANA MIKUŠOVÁ
