Holúbätá sa môžu nakaziť od rodičov pri kŕmení hrvoľovou kašičkou.
FOTO - (og)
Veterinárne okienkoZačiatkom marca sa v holubníku objavia prvé mláďatá. Jedným z ochorení, ktoré spôsobuje vysoké straty holúbät, predovšetkým v prvých dvoch týždňoch života, je trichomoniáza. Často sa však vyskytuje aj medzi dospelými poštovými holubmi. Súvisí to s ich transportom na preteky, pri ktorom jeden infikovaný operenec môže rýchlo nakaziť ostatné.
Pôvodcom ochorenia je bičíkovec Trichomonas columbae, ktorý sa bežne vyskytuje v zobákovej dutine väčšiny holubov. Pri oslabení organizmu, napríklad v zlých chovateľských podmienkach, pri nevhodnom kŕmení, počas preperovania, stresov, pri postihnutí parazitárnymi a inými ochoreniami, sa bičíkovec premnoží a holub ochorie. Zdrojom nákazy pre mláďatá bývajú rodičia prípadne kŕmiči (pestúni pri krátkozobých plemenách), ktorí prenášajú pôvodcu na mláďatá pri kŕmení. Imunitný systém holúbät býva slabo vyvinutý, mnohé preto ľahko podľahnú nákaze.
Trichomoniáza prebieha v sliznicovej a v orgánovej forme. Sliznicová forma postihuje najmä holúbätá vo veku 10 až 30 dní. V dutine zobáka, v hltane a hrvoli sa im tvoria malé sivožlté uzlíky, ktoré neskôr splývajú do súvislých povlakov. Mláďatá ťažko prijímajú potravu, zaostávajú v raste a obyčajne uhynú.
Orgánová forma nastáva pri silnom zamorení. Pôvodca napáda vnútorné orgány holubov, ktoré trpia hnačkami. Niekoľkodňové holúbätá môžu mať v mieste pupka útvar (tzv. tvrdý pupok) dorastajúci až do veľkosti holubieho vajca. Dospelé holuby sa zvyčajne s ochorením zdanlivo vysporiadajú a vyzerajú ako zdravé. V skutočnosti sa však stávajú roznášačmi nákazy v holubníku.
Diagnóza sa stanovuje mikroskopickým vyšetrením výterov z hrvoľa. Liečbu určí veterinárny lekár. K preventívnym opatreniam patrí najmä dodržiavanie čistoty a hygieny prostredia, kŕmenia i napájania. Nové holuby musia vždy absolvovať karanténu.
Pred zaradením do chovu ich treba preliečiť odporúčanými prípravkami. Treba predchádzať aj parazitárnym a iným ochoreniam, ktoré oslabujú obranyschopnosť organizmu.
MVDr. MÁRIA INŠTITORISOVÁ
