Na dverách obecného úradu v Pavlovciach nad Uhom visia hárky papierov s vyše tisíckou mien nezamestnaných z dediny. Sú to tí, čo sa uchádzajú o prácu, aby mohli dostať aktivačné príspevky k sociálnym dávkam. Starosta Jozef Kočan hovorí, že všetkých určite nedokáže zamestnať.
Práve v kultúrnom dome v Pavlovciach začali nezamestnaní prvý raz hovoriť o neúnosnej situácii, v ktorej sa ocitli po znížení sociálnych dávok. Hoci obchody nerabovali, po dedine dodnes jazdia policajné autá a včera policajti stáli aj pred obecným úradom - prišli pracovníci sociálneho úradu a nezamestnaní sa im hlásili.
Minister Kaník tvrdí, že tí, čo budú pracovať 10 hodín týždenne pre obec, cirkev či mimovládnu organizáciu, budú brať približne rovnaké dávky ako doteraz.
"Toľkým ľuďom, koľkí u nás poberajú sociálne dávky, nie je možné dať prácu. Budeme sa snažiť, aby mal z každej rodiny aspoň jeden prácu pridelenú obecným úradom, ale ani to nebude možné naraz," hovorí Kočan. Počíta, že zamestná najviac 200 ľudí. "Možno po mesiaci, možno po dvoch bude obmena. Teoreticky sa môže stať, že niekto bude pracovať len dvakrát do roka."
V dedine je práce dosť, sú tam divoké skládky odpadu, nezamestnaní vyčistia časti, kde žijú Rómovia, práca je na cintoríne, v lesoparku, ktorý má dvanásť hektárov. Treba dláždiť priekopy, čistiť odtokové kanály.
Keď dedina zamestná ľudí, dostane peniaze, z ktorých môže kúpiť napríklad rukavice, zaplatiť koordinátora. "Zle je, že sa z tých peňazí nedajú kúpiť žiadne pracovné pomôcky. Musíme ich kúpiť za obecné - kosy, rýle, hrable, lopaty. Ale 10-tisíc na náradie sa nájde." S prácami začínajú od pondelka.
Kočan hovorí, že pavlovskí Rómovia boli naučení robiť. "Budovali Košice, chodievali na týždňovky, sú tu betonári, murári, železiari, máme družstevníkov, robili v lese. Pán Kaník hovorí, že Rómovia sú zvyknutí desaťročia na sociálne dávky, to nie je pravda - keby povedal, že za posledných desať rokov, to je iné."
V Pavloviciach má každý svoj dom. Keby Rómovia žili v chatrčiach, dedina by dostala dotáciu na výstavbu sociálnych bytov a zamestnala by ich aj tam. "Keďže majú všetci svoje, pretože tu naozaj všetci kedysi pracovali a zarábali, nie je so sociálnym bývaním čo riešiť. Nezamestnaní majú problém navyše, lebo majú nižšie dávky, ale musia platiť viac za energie," hovorí Kočan.
"V Pavlovciach je nás Rómov veľa, takže nás nevezmú všetkých na úrad. A teraz je najhoršie, že je zima a menej práce," hovorí Róm z okraja dediny, ktorý tvrdí, že jeho deti si stále hľadajú prácu a nemôžu ju nájsť. "Minulý týždeň sa mladí zobrali, niekoľko dní chodili po Bratislave a hľadali si prácu. Nik ich nechcel zobrať. Povedal som im, že mali ísť za Kaníkom, nech ich zamestná. Stačí, že je človek tmavšej pleti a má smolu."
V Drahňove, kde Rómovia vyrabovali obchod, žije 517 Rómov, väčšina na okraji dediny v polorozpadnutých domoch. Všetci dospelí sú nezamestnaní. "Keď nám znížili dávky, nič iné mi neostáva, ako kradnúť," hovorí jeden nich.
Starosta Drahňova Tibor Jasovský si aktivačné práce pochvaľuje. "Chcem využiť každú možnosť zamestnať ich. Máme vybratých 80 najkritickejších, sociálne najslabších, ale určite nedokážem zamestnať všetkých, čo poberajú sociálne dávky. To si neviem ani predstaviť. Náradie nemajú a sme tak finančne slabá dedina, že ho nedokážeme kúpiť." Roboty je aj v jeho dedine dosť a už teraz starosta plánuje, že prijme šesť koordinátorov, ktorí budú na práce dohliadať.
Drahňovský Róm Ľudovít Karička hovorí, že problémom je i spolupráca. "Bieli nás nenávidia."
"Ja ľutujem aj terajšiu vládu, lebo sa na ňu valí všetko, čo sa roky neriešilo. Ale štát dáva dotácie rôznym podnikateľom. Keby bola s dotáciou spojená podmienka, že firma, ktorá ju dostane, musí zamestnať Róma, alebo aj bieleho sociálne slabšieho, veľmi by to pomohlo aj ľuďom, aj obciam," hovorí Jasovský. "Napríklad roľníci dostávajú dotácie. Prečo by aspoň na nejaký čas v sezóne nemohli zamestnať Rómov?"
V Zemplíne, kde sa pokúsili Rómovia vyrabovať potraviny, vezmú do práce každého, kto sa prihlási. Rómov je v dedine len 20, ale nezamestnaných, ktorí poberajú sociálne dávky, je veľmi veľa. Starostka Mária Tuchyňová hovorí, že aj Nerómovia sú na tom veľmi zle a niektorí tento mesiac už nezaplatili inkaso. "Vypnú im elektrinu a problém sa bude nabaľovať, lebo keď si ju budú chcieť znova zapojiť, bude treba revíznu správu, čo sú ďalšie výdavky. Nejaké náradie máme, niečo budeme musieť dokúpiť, aj keď neviem z čoho - musíme zamestnať čo najviac ľudí," hovorí.
Všetkých Rómov nedokážu zamestnať ani v Trebišove. V meste je od 2800 do 3000 Rómov, pritom požiadavku dalo zatiaľ len na 120 pracovných miest. Zástupca primátora Trebišova Pavol Flaugnatti hovorí, že od pondelka asi budú môcť nastúpiť. "Minister Kaník hovoril, že od marca bude viac príležitostí, lebo robôt je veľa. To má pravdu, len kto to bude financovať. Napríklad ku skupinke pätnástich treba jedného, čo bude na nich dávať pozor. Nemáme hrable, lopaty. Rukavice stoja 35 korún, ale čo budú rukami lístie hrabať? Všetkých nedokážeme zamestnať," hovorí.
RICHARD FILIPKO
