Clare Shortová a Kofi Annan na archívnej snímke z marca minulého roku. FOTO - TASR/AP
Pred vojnou v Iraku sa americké a britské tajné služby údajne snažili odpočúvať nestálych členov Bezpečnostnej rady Ako kliešť sa britského premiéra Tonyho Blaira držia nepríjemné kauzy spojené s irackou vojnou. Jeho bývalá ministerka Clare Shortová včera pre BBC povedala, že Británia nechala sledovať pred začiatkom vojny v Iraku generálneho tajomníka OSN Kofiho Annana.
Blair nechcel o veľmi citlivej kauze veľa hovoriť. Povedal, že britské tajné služby konali podľa britských aj medzinárodných zákonov. Andreas Nicklisch, zástupca riaditeľa bruselskej kancelárie OSN, pre Reuters povedal, že takýto postup je protizákonný.
Blair na tlačovej konferencii viackrát zopakoval, že informácie o tajných službách nemôže verejne komentovať bez toho, aby tieto služby kompromitoval a každý, kto vznesie obvinenie zo špionáže, to dobre vie. Na vysvetlenie Shortovej vážnych obvinení to však nebude stačiť a bude ich preverovať aj nezávislá vyšetrovacia skupina.
Jej slová vyvolali okrem úžasu, že bývalý člen kabinetu hovorí v rozhlase o tajných informáciách, okamžite prudkú debatu. "Preboha, špióni špehujú. Prečo si myslíte, že ich asi máme? Prečo na nich parlament každý rok schvaľuje rozpočet?" ironizoval podľa ČTK verejné rozhorčenie jeden expert na tajné služby.
Napichnutá OSN
Vážne obvinenie prišlo deň po tom, ako zrušili proces, v ktorom bola bývalá pracovníčka tajných služieb obvinená z úniku informácií. Počas procesu hrozilo vyzradenie tajných informácií - žalobca povedal, že nevznesie proti prekladateľke z odpočúvacej agentúry žiadne dôkazy. Katharine Gunová mala vyzradiť tajnú správu, v ktorej americká tajná služba žiadala o pomoc pri "napichnutí" OSN v čase pred vojnou v Iraku.
Podľa denníka The Observer mali Američania záujem o vtedajších nestálych členov Bezpečnostnej rady - Čile, Mexiko, Kamerun, Angolu, Guineu a Pakistan. Spojené štáty a Británia potrebovali hlasy týchto štátov, aby hlasovali za vojnu proti Iraku a chceli vedieť, ako sa rozhodnú.
Keď sa rádio BBC 4 Shortovej spýtalo, či vie o odpočúvaní v OSN, povedala, že áno a špecifikovala to na Annanov úrad. Na otázku, či verila tomu, že ide o legálnu aktivitu, povedala: "Neviem. Predpokladala som to." Ak hovorí Shortová pravdu, zároveň vyzradila aj štátne tajomstvo a nad jej politickou budúcnosťou zostáva veľký otáznik.
Blair a Irak
Blairovi sa stále nedarí odtrhnúť od témy vojny v Iraku (smrť doktora Kellyho, Huttonovo tiahle vyšetrovanie a chýbajúce zbrane hromadného ničenia). Výrazne ho oslabila v prieskumoch verejnej mienky aj v labouristickej strane. Obvinenia zo špionáže britského premiéra vracajú k oprávnenosti zásahu v Iraku. Práve o tom mal v rámci procesu s Gunovou vypovedať generálny prokurátor lord Goldsmith, ktorý vláde ešte pred vojnou poskytol svoje stanovisko k tomu, či je vojenský zásah oprávnený.
Čo povedali o odpočúvaní
"V prípade Kofiho úradu to prebiehalo (odpočúvanie) určitý čas. Čítala som prepis niektorých správ jeho rozhovorov. Pred vojnou v Iraku som mala aj ja rozhovor s Kofim a myslela som si 'bože, objavia sa prepisy a ľudia uvidia, čo sme on a ja rozprávali'.
Clare Shortová, BBC4
"Nebudem tie operácie (spravodajských služieb) komentovať, aby sa (moje výroky) nebrali ako náznak oprávnenosti nejakých konkrétnych obvinení. Už len skutočnosť, že k takým obvineniam došlo, je podľa môjho názoru krajne nezodpovedná."
Tony Blair, tlačová konferencia
Kto je Clare Shortová
Bývalá ministerka pre medzinárodný rozvoj je v labouristickej strane považovaná za rebelantku a presvedčenú zástankyňu chudobných doma aj vo svete. Vládu opustila vlani v máji na protest proti vojne v Iraku a jedovatými poznámkami spochybňovala oprávnenosť vojenského zásahu. Tvrdila, že Londýn a Washington boli už vopred rozhodnutí ísť do vojny bez ohľadu na OSN.
Známa je aj ako nepriateľ slávnej 3. strany v najčítanejšom denníku The Sun, kde sa objavujú polonahé ženy. Pustila sa do niekoľkých kampaní proti týmto novinám.
Už v minulosti Blaira kritizovala, že svoju politiku príliš riadi podľa toho, čo na ňu povedia médiá. "Mali by sme za seba nechať hovoriť pravdu a nepokúšať sa manipulovať médiá," povedala Shortová v rovnakom programe, v akom včera vyslovila svoje obvinenia zo špionáže. (mch, reuters)
