Po troch dňoch odolávania tlakom finančných trhov včera Turecko rozhodlo o devalvácii svojej národnej meny. Rozbuškou druhej ekonomickej krízy krajiny za posledné tri mesiace sa stal politický spor tureckého prezidenta a predsedu vlády v otázke boja proti korupcii.
Rozhodnutím o devalvácii Turecko vyslalo finančným trhom dôkaz o neúspešnosti devízového režimu crawling peg (režim postupnej devalvácie meny) presadzovaného Medzinárodným menovým fondom, ktorý sa stal jeho hlavným advokátom po nedávnych ekonomických problémoch Brazílie v roku 1999.
Počas prvej hodiny obchodovania stratila turecká líra takmer 40 percent. Finančníci čakajú, ako bude na kolaps reagovať nová americká administratíva a MMF, v ktorom má Washington rozhodujúce slovo. Novovymenovaný americký minister financií totiž minulý týždeň avizoval nevyhnutnosť zmeny v zásahoch nadnárodných inštitúcií (akým je aj MMF), ktoré podľa neho spôsobujú ešte väčšie škody v ekonomike. Turecko je však vďaka svojmu členstvu v NATO strategickým partnerom USA, čo podľa obchodníkov hovorí v prospech zahraničnej pomoci.
Ekonomické problémy Turecka a devalvácia líry môžu ohroziť aj ďalší vývoj jednotnej európskej meny euro. Dôvodom je vysoká angažovanosť európskych bánk na tureckom trhu. Podľa neoficiálnych štatistík predstavuje zahraničný dlh krajiny okolo 100 miliárd dolárov, z ktorých 70 % pripadá na „komerčnú“ zadlženosť bánk a súkromného sektora. Približne 70 % z tohto objemu (okolo 54 mld USD) pritom pripadá na európske banky.
Hoci MMF patril donedávna medzi hlavných obhajcov skolabovaného devízového režimu Turecka, prechod líry na floating má aj jeho podporu. Devalvácia líry by podľa šéfa MMF Horsta Köhlera mala „napomôcť stabilizáciu výmenného kurzu meny a zaručiť neskorší pokles miery inflácie“. (mn)
