
Aj napriek sankciám a nízkej životnej úrovni sú obyvatelia Iraku sfanatizovaní a svojmu prezidentovi Saddámovi Husajnovi veria. Včera sa OSN podľa francúzskeho ministra zahraničných vecí Huberta Védrina zhodla na potrebe zmiernenia sankcií proti tejto arabskej krajine. FOTO - REUTERS
WASHINGTON, PARÍŽ, BAGDAD - Americké lietadlá včera podľa Pentagonu opäť bombardovali severný Irak.
Ide o ďalší letecký útok od minulotýždňového bombardovania irackej metropoly. Došlo k nemu aj napriek tomu, že Bezpečnostná rada Organizácie Spojených národov (BR OSN) sa podľa francúzskeho ministra zahraničných vecí Huberta Védrina zhodla v potrebe zmeniť sankčnú politiku voči Iraku.
„Nikto v BR OSN už nepovažuje súčasnú politiku voči Iraku za dobrú, a to predovšetkým v otázke sankcií, o ktorých BR OSN rozhodla pred desiatimi rokmi,“ povedal Védrine. Pripustil však, že dôvody jednotlivých krajín k tomuto postoju sú rôzne.
„Sme radi, že diskusia o sankciách proti Iraku sa začala medzi Američanmi a Britmi. Uskutoční sa aj medzi všetkými, teda stálymi i nestálymi členmi BR,“ vyhlásil šéf francúzskej diplomacie Védrine po stretnutí so svojím nórskym kolegom Thorbjörnem Jaglandem, ktorého krajina v súčasnosti predsedá výboru BR pre sankcie proti Iraku.
Sankcie budú podľa agentúry AFP predmetom rokovania ministrov zahraničných vecí štátov NATO, ktoré sa 27. februára uskutoční v Bruseli.
Irak je podľa šéfa irackej diplomacie Muhammada Saída Sahháfa ochotný predložiť generálnemu tajomníkovi OSN Kofimu Annanovi dôkazy, že nevlastní zbrane hromadného ničenia.
Bagdad však chce údajne dokázať, že OSN nemá dôvod trvať na návrate zbrojných inšpektorov do krajiny, pretože už žiadne zbrane hromadného ničenia nemá. O tom, aké argumenty použije, sa šéf diplomacie Sahháf nezmienil. Iracký vicepremiér Tárik Azíz v tejto súvislosti včera vyhlásil, že embargo proti jeho krajine bude postupne zanikať, pretože vo svete rastie kritika voči hlavným zástancom sankcií, Spojeným štátom a Veľkej Británii.
Sankcionovaný Irak prestal spolupracovať s inšpektormi OSN v roku 1998. Požaduje zrušenie embarga, ktoré v roku 1990 na túto krajinu uvalili za obsadenie Kuvajtu.
(reuters, čtk, taa)