Mama Kernerová (Katrin Sassová) úprimne verí v socializmus s ľudskou tvárou. FOTO - MOVIEWEB
Lenin, zobuď sa, Brežnev sa zbláznil! - tak znela jedna z výziev proti vstupu ruských vojsk na naše územie v auguste 1968. Kým vtedy ju hlásala mládež, o dvadsať rokov neskôr, keď namiesto Brežneva stál na čele Sovietskeho zväzu Gorbačov, už túto mantru opakovali komunistickí veteráni. Lenin však naďalej nerušene spí v mauzóleu a mama Kernerová v nemocnici.
Nadšenkyňa pre vec socializmu cestou na veľkú oslavu štyridsiatych narodenín Nemeckej demokratickej republiky skolabuje, keď zbadá, ako jej milovaného syna zbalia policajti na protikomunistickej demonštrácii. Kým ona leží osem mesiacov v kóme, vonku medzitým bagre rúcajú Berlínsky múr, obchody zaplaví západný tovar, ulicami plnými krikľavých reklám jazdia nové autá a Nemecko sa zjednotí. Keď sa matka preberie, aby ju deti ušetrili šoku z radikálnej spoločenskej zmeny, z bytu o ploche 79 metrov štvorcových spravia skanzen NDR.
Originálny nápad je zdrojom skvelých gagov - od podplácania malých chlapcov, aby prišli v rovnošate zaspievať matke pionierske pesničky až po Alexovo zháňanie symbolov starých čias, ako bola napríklad syntetická „mocca fix kaffee" či umakartová kuchyňa. Synova kreativita rastie s lepšiacim sa zdravotným stavom matky a za pomoci priateľky, sestry i susedov sa mu dlho darí dávkovať jej novú realitu veľmi jemne.
Film sa nevezie len na módnej vlne ostalgie, ktorou si čoraz viac Nemcov lieči prudké odvrhnutie minulosti v revolučnom roku 1989. Bravúrne balansuje na rozhraní niekoľkých žánrov: je to komédia, silný rodinný príbeh (jedným z hlavných motívov je stretnutie s otcom, ktorý kedysi emigroval na Západ) a zároveň veľký historický príbeh s množstvom autentických dokumentárnych záberov.
Stodvadsať minút rozlúčky s Leninom prejde takmer bez hluchých miest. Všetky tri úspešné české filmy o obraze komunistických čias - Pelíšky, Kolja a Pupendo - zostávajú vedľa nej ako plytké pokusy s pomocou provoplánového humoru a gýča.
