športovec absolvoval nevydarený návrat do cyklistického pelotónu a postupne začal upadať do depresií a nadmerného užívania liekov, ktoré boli pravdepodobne aj príčinou jeho predčasného úmrtia.
Pantani však nie je jediným slávnym športovcom, ktorý odišiel z tohto sveta v dôsledku psychických problémov. Najslávnejší anglický džokej 19. storočia Frederick James Archer spáchal samovraždu 9. novembra 1886 v londýnskej nemocnici na dne psychických i fyzických síl.
Prvé víťazstvo dosiahol trinásťročný
Fred sa narodil 11. januára 1857 a jeho otec William Archer bol známym prekážkovým jazdcom, ktorý v roku 1858 vyhral aj slávnu Grand National Steeplechase v Liverpoole. Negramotný džokej svojmu synovi nedoprial žiadne vzdelanie a už jedenásťročného ho poslal do učenia k trénerovi Mattowi Dawsonovi, ktorý odhalil chlapcov obrovský jazdecký talent a z nervózneho a mlčanlivého chlapca postupne vychoval sebavedomého a nebojácneho jazdca. Ešte nie trinásťročný vyhral Fred na chrbte kobyly Athol Daisy prvé rovinové dostihy.
Do povedomia britských turfmanov sa zapísal o rok neskôr v Newmarkete, keď ho Dawson posadil do sedla ťažko ovládateľného žrebca Salvanosa. Na jeho víťazstvo si majiteľ stavil astronomickú sumu peňazí a mladík ho nesklamal a dostihy vyhral. Britské noviny vzápätí uverejnili množstvo pochvalných komentárov, ktoré si Fred ani nedokázal prečítať. Jediné, čomu rozumel, boli pôvody plnokrvníkov a údaje o ich aktuálnej forme. Tie podrobne študoval a získané poznatky využíval pri určovaní taktiky na dostihoch.
Fred už ako šestnásťročný v roku 1873, keď ukončil učňovský pomer, vyhral 107 dostihov a v rebríčku najúspešnejších britských džokejov sa umiestnil na druhom mieste. O rok neskôr sa so 147 prvenstvami stal prvý raz šampiónom a tento titul mu nikto nezobral až do jeho smrti.
Žiaľ, Freda čoskoro po vyučení postihla veľká smola: počas zimy vyrástol do výšky 173 cm a jeho hmotnosť sa zvýšila až na 73 kg, pričom na jazdenie rovinových dostihov mohol mať najviac 53 kíl, a to aj so sedlom, strmeňmi, vôdzkami, dresom a čižmami!
Na obed jedna sardinka
Archer musel začať chudnúť, čo sa mu však bežným behaním v lese alebo po dráhe hipodrómu nedarilo. Nepomáhali mu ani časté pobyty v špeciálnej saune, takže začal konzumovať silné laxatíva. Istý lekár mu vymyslel špeciálnu zmes, ktorú jeden z jeho kolegov-džokejov označil za dynamit. Keď z nej dal množstvo, ktoré si nalial na kávovú lyžičku, celý týždeň sa zmietal v bolestiach a kŕčoch. Fred však denne „dynamitu" vypil aj liter, na dôvažok jeho jedálny lístok pozostával len z polovice pomaranča na raňajky, jednej sardinky na obed a pohára šampanského na večeru.
Fred trápil svoje telo i myseľ, začal mať depresie, ale túžba po víťazstvách ho neopúšťala. Zarábal obrovské peniaze a patril k najbohatším i najváženejším britským osobnostiam. Zatiaľ čo jeho otec William mal v čase svojej najväčšej slávy ročný príjem šesť libier a jeden oblek, Fredovi v roku 1884 vojvodkyňa z Montrosu len za prísľub, že bude jazdiť jej kone, zaplatila 6000 libier. Fred bol však veľkorysý a štedrý. Podporoval charitatívne akcie, sirotince, starobince i svojich chudobných kolegov a kým vládal, tak ich aj osobne navštevoval.
Freda však šťastie v živote opustilo. Syn mu zomrel niekoľko hodín po pôrode a manželka (dcéra jeho prvého školiteľa Matta Dawsona) skonala o rok neskôr pri cisárskom reze. Slávny džokej, ktorý sa pre svoju hmotnosť stále trápil diétami a konzumáciou „dynamitu", bol čoskoro psychicky na dne a väčšinou sám so svojím trápením. Napriek tomu bol stále jazdeckým géniom a veľkým džentlmenom.
Raz prišiel za Archerom známy tréner Golding a ponúkol mu angažmán na chrbte tvrdého a neposlušného žrebca Westwooda. Ten s väčšinou jazdcov utiekol z dráhy do okolitých polí a na hipodróm sa vrátil, až keď bolo dávno po dostihoch.
Vyhral aj s najväčším outsiderom
„Samozrejme, že angažmán prijímam, ale musím vás upozorniť, že už som si stavil 500 libier na víťazstvo Domina," odpovedal na ponuku Archer. Golding povedal, že to neprekáža, lebo Westwood aj tak nemá šance vyhrať a v padoku posadil Freda na jeho chrbát.
Na dostihoch sa potom udiali veci, ktoré divákom vyrazili dych. Westwood cválal stále tesne za Dominom a povzbudený Fredovým bičíkom v cieľovej rovine tak zvýšil akceleráciu, že favorita o hlavu predbehol. Archer sa tešil zvíťazstva a prehra 500 libier stavených na Domina ho vôbec nemrzela.
Na jeseň roku 1886 sa však Archerovo zdravie zhoršilo, dostal týfusovú horúčku, takže ho hospitalizovali v londýnskej nemocnici. Napriek stálej prítomnosti ošetrovateľky v izbe si po polnoci 9. septembra nenápadne stihol vybrať zo zásuvky nočného stolíka pištoľ a zastrelil sa.
Najlepší anglický džokej 19. storočia, ktorý bol jedenásťkrát britským jazdeckým šampiónom, počas krátkej kariéry absolvoval 8084 dostihov, z ktorých 2471 vyhral (30,5 percenta). Z nich bolo 22 klasických - 5x Derby, 6x Saint Legér, 5x Oaks, 4x 2000 Guineas a 2x 1000 Guineas. Podľa turfových historikov ho však nezabila guľka z pištole, ale „dynamit", ktorý konzumoval, aby si udržal nízku hmotnosť, a psychické depresie, ktoré na neho prichádzali v dôsledku strát najbližších príbuzných a priateľov. Zomrel síce mladý (29-ročný), napriek tomu sa navždy zapísal do histórie svetového športu ako geniálny džokej-šampión, ale, žiaľ, aj ako dopingový kráľ.
