Podľa nepísaných pravidiel únie by mal byť nový predseda opakom starého. V tomto prípade by to znamenalo, že bude z malej členskej krajiny, bude patriť k pravici. Každopádne musí byť zadobre s europoslancami, ktorí ho budú schvaľovať. To dnes znamená mať priateľov v Európskej ľudovej strane, najsilnejšej frakcii v europarlamente.
Do júna je však ešte ďaleko. Mnohé členské krajiny stoja pred voľbami, ktoré môžu zoznam Prodiho nástupcov radikálne zmeniť. Na konci volebného maratónu budú voľby do Európskeho parlamentu a nie je stopercentne isté, že aj po nich bude vládnuť pravica.
Nehovoriac o politickom pozadí a želaniach troch veľkých krajín, ktoré sú v takýchto kľúčových otázkach rozhodujúce.
Požiadavkám europarlamentu zatiaľ vyhovujú tri mená: luxemburský premiér Jean-Claude Juncker, rakúsky kancelár Wolfgang Schüssel a belgický expremiér Jean-Luc Dehaene. Juncker, ktorý má povesť Európana s veľkým E, straší Britov. V júni sú navyše v Luxembursku parlamentné voľby a Juncker bude nenahraditeľný.
Schüsselova nominácia by bola politickou senzáciou - z čiernej ovce, ktorá spolčením sa s haiderovcami privolala na svoju krajinu sankcie únie, by sa stal šéf európskej exekutívy. Schüssela vraj podporujú Nemci, proti by neboli ani Briti a najnovšie mäknú aj Francúzi. Tak sa aspoň interpretuje pozvanie francúzskeho prezidenta Jacqua Chiraca, ktorý prvýkrát od zrušenia sankcií volá Schüssela do Paríža.
„Dehaenovým handicapom je Verhofstadt," napísal nedávno Le Soir. Bývalý a súčasný premiér Belgicka by sa mohli navzájom vyšachovať, pre Londýn sú navyše obaja príliš federalistickí.
Oficiálni kandidáti sú dnes dvaja: fínsky expremiér Paavo Lipponen a portugalský eurokomisár pre vnútro António Vitorino. Obaja, rovnako ako neoficiálne spomínaný grécky premiér Kostas Simitis sú však z tábora ľavice.
Bez šancí nie je ani dánsky premiér Anders Fogh Rasmussen, ktorý minulý rok úspešne zavŕšil rokovania s kandidátskymi krajinami. Škandinávske krajiny ešte šéfa eurokomisie nemali.
Chýbajú zatiaľ tipy z pristupujúcich krajín, ktoré boli príliš zaneprázdnené hľadaním nových eurokomisárov. Aj ony však budú môcť do výberu hovoriť. Na júnovom summite, kde sa bude o novom šéfovi eurokomisie rozhodovať, už z nich budú členské krajiny a Prodiho nástupca by mal vedieť načúvať novým štátom.
MIRIAM ZSILLEOVÁ
