Keď NATO vojensky zasiahlo proti Juhoslávii, západní politici presviedčali verejnosť, že v Kosove dochádza ku genocíde a systematickému vyháňaniu Albáncov. Jedným zo zlomových momentov pri tomto presviedčaní bol masaker v Račaku. Podľa správ médií tam 16. januára 1999 našli zmasakrovaných 45 civilistov. Podľa výpovede tamojších Albáncov ich zavraždili srbskí policajti. 24. marca začalo NATO nálety na Juhosláviu.
Na Miloševičovom mieste je dnes prozápadný politik Vojislav Koštunica. Jednou z vecí, ktorú vyhlasuje, je nutnosť vyšetriť masaker v Račaku. Belehrad verziu masakra civilistov nikdy nepripustil.
„Na začiatku bolo klamstvo“
Nemecká verejnoprávna televízia ARD uviedla dokument Na začiatku bolo klamstvo, podľa ktorého išlo v prípade Račaku o účelovú manipuláciu. Snímkami sa oháňal nemecký minister zahraničia Joschka Fischer, ktorý prirovnal srbskú brutalitu k Osvienčimu. Minister obrany Rudolf Scharping ešte 27. apríla ukazoval „tri mesiace staré“ snímky na tlačovej konferencii v Bonne.
Dokument ARD uvádza výpoveď nemeckého policajta Henniga Henscha, ktorý pracoval pre OBSE a bol na mieste po čine. Tvrdí, že Scharpinga upozornil, že na snímkach sú obete, ktoré zomreli pri bojoch na rôznych miestach a postupne ich zozbierali. On sám vraj mŕtvoly zvážal na miesto údajného masakra z rôznych oblastí spolu s dvoma ruskými kolegami.
„Väčšina obrázkov bola zmanipulovaná,“ napísal zároveň s odvysielaním dokumentu týždenník Stern. „Fischer a Scharping svojich občanov podvádzali a klamali… Viedli dokonalú dezinformačnú politiku.“
Stern pripomína tvrdenia medzičasom penzionovaného generála Heinza Loquaia, ktorý označil srbské plány na systematické vyhnanie Albáncov za „čisto nemecký výmysel“. Sociálni demokrati a zelení museli obhajovať zásah NATO na pôde Spolkového snemu.
„Typický fašistický čin“
Udalosti v Račaku okamžite odsúdil vtedajší šéf overovacej misie OBSE v Kosove Wiliam Walker a po ňom mnohí poprední západní politici. Začalo sa hovoriť o nutnosti zásahu NATO, na ktorý už vtedy existoval tzv. aktivačný rozkaz. Vodcovia kosovských Albáncov vyzvali NATO, aby zakročilo silou. Albánske ministerstvo zahraničia napísalo, že ide o „typický fašistický čin šovinistických veľkosrbských síl“.
Srbská strana predložila policajnú správu, podľa ktorej Albáncov zabili v sebaobrannom boji. Belehrad obvinil Walkera z vykonštruovanej lži a dosiahol jeho odchod z Kosova. „Táto hrozná lož bola plánovaná ako zámienka na nový tlak na Juhosláviu a ako jasné znamenie pre teroristov, že ich zahraniční spojenci ich neopustili,“ stálo v juhoslovanskom vyhlásení.
Čo sa vlastne stalo?
Masaker nebol spoľahlivo dokázaný ani vyvrátený. Telá štyridsiatich piatich mŕtvych - vrátane troch žien a chlapca - mali podľa prvých správ agentúr strelné rany na hlave alebo krku, niektoré mali vraj vypichnuté oči a rozbité alebo odrezané hlavy.
Belehrad umožnil vyšetrovanie fínskemu forenznému tímu. Fíni 17. marca predložili správu z pitvy - nevylúčili, že išlo o masaker, k okolnostiam smrti obetí sa však nevyjadrili. Nebolo možné potvrdiť, či boli obete ozbrojené, ani to, či boli zabité náhodou, alebo patrili k povstalcom. Táto správa mala výrazne menšiu publicitu než obrázky z masakra spred troch mesiacov.
Manipulácie sa však, zdá sa, nekončia - albánsky novinár Besnik Hamiti, ktorý spolupracoval pri natáčaní dokumentu Na začiatku bolo klamstvo, tvrdí, že pri jeho výrobe došlo k pozmeneniu výpovedí Albáncov, čo zmenilo aj záver. Ten vyšiel ako obžaloba ministra Scharpinga.
(bj, kos)
