Podľa čoho sa dá zmerať kvalita vysokých škôl

Keďže u nás zatiaľ hodnotenie vysokých škôl nemáme, odborníci sa zhodujú, že by sme mali začať najprv s jednoduchšou a menej náročnou metodikou zisťovania kvality ako šhanghajská univerzita. Čo by sa do nej dalo zahrnúť?

„Na ktorú vysokú školu sa mám prihlásiť? Ktorá je lepšia a ktorá horšia?" Aj na tieto otázky začnú študenti po spoplatnení štúdia hľadať odpovede.

FOTO SME - PAVOL FUNTÁL

Akreditácia

Každý študijný program by mal byť akreditovaný. Ak nie je, znamená to, že nespĺňa štandardné kritériá kvality, stanovené štátom. Donedávna ešte vysoké školy prijímali študentov aj na neakreditované odbory, preto im neskôr nemohli vydať riadny diplom o absolvovaní magisterského či bakalárskeho štúdia. To by sa už nemalo stať, pretože od roku 2005/2006 budú môcť vysoké školy prijímať študentov len na akreditované programy.

Kvalita vysokoškolských

učiteľov

Každý študijný odbor by mal zastrešovať akademik s titulom profesor. To by samo o sebe malo hovoriť o jeho kvalite. Nemusí však - jeden profesor aktívne pracuje na výskume a publikuje, druhý sa uspokojí s tým, že má titul.

Problémom tiež býva, že učiť na vysokej škole začne aj jej čerstvý absolvent, ktorý nemá žiadnu prax. Ťažko teda študentov na prax pripraví. Podľa ankety SME práve nedostatočnú pripravenosť na prax pociťujú študenti ako najväčší problém vysokých škôl.

Obsah prednášok

Prednáša učiteľ študentom veci z praxe? Učí ich takým veciam ako komunikácia, riešenie problémov, informuje ich o novinkách? Alebo len číta skriptá?

Aj to je kritérium kvality, ku ktorému by sa mali vyjadriť najmä študenti. Aj sama vysoká škola by mala kvalitu prednášok kontrolovať.

Prax

Je prax, ktorú vysoká škola ponúka študentom, dostatočná? Nie je málo, ak má napríklad budúci učiteľ za semester päť hodín praxe?

Podľa prieskumu Štátneho inštitútu odborného vzdelávania z roku 2002 ani nie. Podľa zamestnávateľov absolventom chýbajú také vlastnosti ako schopnosť znášať stres a prácu pod tlakom, komunikácia, zaobchádzanie so stránkami, kreativita, schopnosť empatie, asertivita, schopnosť presadiť sa, schopnosť rekvalifikácie na príbuzné povolanie, lojálnosť k zamestnávateľovi, ochota pomôcť nad stanovený pracovný čas, interpretácia právnych predpisov, základy psychológie a etiky a logické myslenie.

Uplatnenie absolventov

Sú absolventi vysokej školy žiadaní, alebo majú problémy uplatniť sa? Uznajú ich diplom v zahraničí? Aj tento údaj vypovedá o kvalite vysokej školy.

Podľa údajov z Národného úradu práce tvoria najviac nezamestnaných vysokoškolákov absolventi odborov so zameraním na spoločenské vedy, náuky a služby - ide najmä o ekonomické vedy a učiteľstvo, a absolventi študijného odboru technické vedy a náuky. Absolventi týchto odborov tvorili vlani až 31 percent všetkých nezamestnaných vysokoškolákov.

SOŇA REBROVÁ

Vysoká škola Celkom

nezamestnaných

(%)

UK v Bratislave 15,6

Univerzita P. J. Šafárika,

Košice 44,2

Prešovská univerzita 29,5

Univerzita M. Bela,

Ban. Bystrica 11,5

Trnavská univerzita 11,6

Univerzita veterinárneho