BRATISLAVA – Dnes ráno má parlament rozhodnúť o zmenách v Ústave SR. Poslanci hlasným vyslovením „hlasujem za návrh“, „hlasujem proti návrhu“, „zdržiavam sa hlasovania“ v priamom televíznom prenose dajú bodku za rekordne dlhou diskusiou. Tá ukázala, že postoje koalície a opozície sú k novele základného zákona štátu zásadne odlišné.
Rozdiely vidno aj v koalícii. Zdá sa, že s vládnym zoskupením sa definitívne rozišiel generál a zatiaľ ešte vždy člen poslaneckého klubu SDĽ Jozef Tuchyňa. V opozičných radoch bol odlišný postoj aj medzi HZDS a SNS. Mečiarovo hnutie si dalo cieľ ústavný text „znosiť pod čiernu zem“ a napriek výzvam koalície na konštruktívny prístup nepredložilo žiadny pozmeňujúci návrh. Malíkovej SNS niekoľko návrhov predložila.
Rozhodnutie o skončení rozpravy padlo v stredu večer pred polnocou za účasti takmer celej vlády bez premiéra Mikuláša Dzurindu. Ukončeniu rozpravy predchádzal tvrdý slovný súboj, piskot a búchanie po poslaneckých laviciach. Rozpútal sa okolo 19.30 h schválením návrhu, že rozprava bude pokračovať až dovtedy, kým nevystúpia všetci ústne prihlásení poslanci.
Opozícia sériou procedurálnych návrhov zablokovala diskusiu. Žiadala, aby do snemovne prišli nielen členovia vlády, ale aj prešovský krajský prednosta Polačko, generálny prokurátor Hanzel, guvernér NBS, predseda úradu hmotných rezerv a ďalší vysokí štátni úradníci. Peter Ošváth z SDK požiadal hlasovať, aby parlament vyzval na účasť v rozprave aj poslanca HZDS Ivana Lexu. Predseda parlamentu Jozef Migaš včera povedal, že po takto sa vyvíjajúcej debate usúdil, že nemá racionálne jadro, a preto ju navrhol ukončiť.
Už včera sme informovali, že Tuchyňa novelu ústavy nepodporí. Navyše dnes ráno odlieta do zahraničia a do parlamentu ani nepríde.
Tuchyňa poprel, že za jeho postojom k novele je výmenný politický obchod. Prekáža mu, že novela polarizuje spoločnosť. Šéf SDĽ Migaš reagoval na postoj Tuchyňu tvrdením, že „má v politike rád chlapov, a nie takých, ktorí zmenia principiálne názor, ak sa niečo udeje“.
Tuchyňa včera oficiálne opustil poslanecký klub SDĽ.
HZDS je presvedčené, že tlak na Migaša a poslancov vládnej koalície vyvíjal aj komisár pre rozširovanie EÚ Günter Verheugen, ktorý je podľa hnutia „náhodou“ práve na Slovensku. Jeho tvrdenie, že schválenie novely je podmienkou nášho prijatia do EU a NATO, nezodpovedá podľa HZDS skutočnosti.
Ako sa menila ústava
Parlament Ústavu SR schválil 1. septembra 1992. Doteraz sa udiali dve zmeny ústavy. V roku 1998 parlament rozhodol o prechode niektorých prezidentských právomocí na predsedu parlamentu v čase, keď krajina nemá riadne zvolenú hlavu štátu. Začiatkom roka 1999 to bolo zavedenie priamej voľby hlavy štátu.
Prvé čítanie novely ústavy prebehlo ešte vlani v prvej polovici roka. Pôvodný zámer vládnych strán bol prijať novelu práve v Deň ústavy 1. septembra 2000. Lídri koalície sa napokon rozhodli odložiť záverečné rokovanie o novele po referende o predčasných voľbách.
O čom sa najviac hovorilo
Počas rozpravy sa azda najviac hovorilo o ohrození integrity štátu. Napriek uisteniam predkladateľov, že v ústave sú poistky proti rozkladu štátu, parlament by mal schváliť ustanovenia, ktoré budú akousi „poistkou poistiek“. Opozícia, ale i čať SDĽ má obavy, že vyššie územné celky sa môžu združovať. Obavy HZDS a SNS boli aj z toho, že SR môže medzinárodnou zmluvou preniesť časť práv na EÚ. Ide pritom o štandardné ustanovenia v ústavách krajín únie. Opozícii sa nezdá ani posilňovanie právomocí Ústavného súdu a obmedzovanie imunity členov parlamentu. Vážnou témou, ktorú otvorilo KDH bol návrh ústavne zákazať interrupcie.
IGOR STUPŇAN, sita, tasr
