rastu zamestnanosti.
Za dlhodobým zvyšovaním zamestnanosti stojí silný hospodársky rast Slovenska. Hrubý domáci produkt vzrástol v roku 2002 o 4,5 percenta a vlani približne o 4 percentá. Kým na začiatku roku 2002 na Slovensku pracovalo 2,104 milióna ľudí, ku koncu minulého roka sa ich počet zvýšil o 67-tisíc.
Na to, aby sa hospodársky rast odzrkadlil aj v masovej tvorbe nových pracovných miest, stačí 3,5-percentné tempo zvyšovania HDP. Na tvorbe hrubého domáceho produktu sa čoraz viac podieľa súkromný sektor reprezentovaný aj zahraničnými investormi. Tým sa u nás darí a zamestnávajú čím ďalej tým viac ľudí.
Spolu so zamestnanosťou však donedávna rástla aj evidovaná nezamestnanosť. Počet ľudí bez práce sa po celý rok 2002 pohyboval okolo 450 000, pričom mierne rástol. Reformátorom sa podarilo túto anomáliu odstrániť tým, že sprísnili evidenciu nezamestnaných. Za nezamestnaného sa od minulého roka považuje len ten, kto sa chodí pravidelne hlásiť na úrad práce. Z evidencie tak vypadli tí, ktorí pracujú niekde načierno, či už na Slovensku, alebo v zahraničí.
Opatrenia sociálnej reformy, ktoré nútia ľudí pracovať a nespoliehať sa na sociálne dávky, majú súhlas širokej verejnosti. Súhlasí s nimi osem z desiatich občanov Slovenska. V telefonickom prieskume verejnej mienky to zistila agentúra Markant.
Po zosúladení rastu zamestnanosti a poklesu nezamestnanosti vstupuje slovenský pracovný trh do obdobia, keď budú o jeho vývoji rozhodovať nové pracovné miesta. Ich počet bude musieť prevýšiť tie pracovné miesta, ktoré zaniknú masívnym prepúšťaním napríklad na železniciach, v energetických podnikoch či v telekomunikáciách.
Tvorba nových pracovných miest však na Slovensku stagnuje. Ich počet sa každý mesiac pohybuje okolo dvadsaťtisíc, pričom v medziročnom porovnaní výraznejšie nerastie. Problém zamestnať sa, je podľa evidencie voľných pracovných miest hlavne v troch najľudnatejších regiónoch - košickom, banskobystrickom a prešovskom.
